SME

Odpad v našej DNA je kľúčom k človeku

Vedci predstavili revolúciu v chápaní ľudského genómu. Okrem desaťtisícov génov sú rovnako dôležité milióny prepínačov.

Rozlúštili konečne vedci našu DNA?Rozlúštili konečne vedci našu DNA? (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

BRATISLAVA. Mysleli sme si, že tým dosiahneme dokonalý úspech vedy. Rozlúštenie ľudského genómu, pochopenie drobnej DNA a ešte menších častí v nej nám umožní bojovať proti vysokému tlaku, rakovine či napríklad autizmu.

Budeme vedieť, ako a prečo neželané anomálie v ľudskom tele vznikajú, ktoré gény sú zodpovedné a ako zabrániť nepríjemnostiam.

Márna snaha

To všetko mal priniesť náčrt ľudského genómu, ktorý vedci zverejnili pred dvanástimi rokmi. Genetici zistili, že v bunkách máme miliardy dusíkatých báz, no v skutočnosti proteíny kóduje „len“ zhruba 21-tisíc génov.

info
Fakty
ENCODE

Encyklopédiu DNA elementov založili v roku 2003.

Teraz projekt zanalyzoval všetky páry genetického kódu.

Na projekte sa podieľalo 442 vedcov z 32 inštitúcií.

Výsledky vyšli v tridsiatke vzájomne prepojených štúdií.

Tie zvyšné nemali naoko žiadnu rozumnú funkciu. Práve pochopenie génov malo priniesť budúcu generáciu liekov. No aj po desaťročí nedokázali odborníci ochorenia spojiť jednoznačne s príslušnými génmi.

Odpoveď na túto zásadnú záhadu genetiky teraz priniesol veľký medzinárodný projekt Encyklopédie DNA Elementov (ENCODE).

A ukázal, že odpadová DNA vôbec nie je odpadom. Stovky vedcov v 32 štúdiách, ktoré naraz vyšli v najprestížnejších svetových časopisoch, priniesli výsledky, ktoré úplne menia náš pohľad na ľudský genóm.

Je v ňom podstatne viac dôležitých vecí, než sú len všetky tie gény.

Revolúcia v genetike

Môžeme to nazvať revolúciou porovnateľnou s tým, keď Mikuláš Kopernik ponúkol nový pohľad na vesmír. Vedci teraz zistili, že v DNA máme okrem génov aj milióny takzvaných prepínačov, ktoré sú podobne dôležité ako samotné gény.

Práve tie riadia zapínanie a vypínanie génov v bunkách a prakticky tak určujú, čo bude bunka pečene a čo zase neurón.

Prepínače môžu byť blízko aj ďaleko od „svojich“ génov a v konečnom dôsledku zrejme aj riadia, aké množstvo proteínu sa napokon vytvorí. Genetici tiež odhalili, že nie malý kúsok, ale takmer 80 percent celej DNA je v skutočnosti biologicky aktívnych.

„V genóme je toho zjavne oveľa viac než len gény,“ dodáva pre magazín Science aj bioinformatik Mark Gerstein.

Vedci výsledky projektu ENCODE prirovnávajú k mapám Google, ale pre ľudské telo. „Tento katalóg jednoducho mení celý spôsob, ako sme premýšľali o využívaní ľudského genómu,“ zdôrazňuje aj člen jedného z výskumov John Stamatoyannopoulos.

„Teraz môžeme skúmať dosiaľ skryté spojenia medzi chorobami,“ hovorí aj pre magazín Scientific American.

Konečne lieky?

Odborníci tvrdia, že práve tieto nové a úplne revolučné zistenia pomôžu budúcim lekárom či genetikom v hľadaní liekov na choroby, ktoré sme dosiaľ nedokázali pochopiť. Potrvá to však roky.

„O niektorých z prepínačov však už teraz vieme, že sú previazané so zmenami rizík pri srdcovo-cievnych ochoreniach, cukrovke či mentálnych ochoreniach,“ zdôrazňuje pre BBC aj Ewan Birney.

„To dáva výskumníkom celý nový svet na preskúmanie. Jednoducho, termín odpadová DNA musíme hodiť do odpadkov.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu