BRATISLAVA. Stála tam zhruba dve hodiny. S doširoka rozkročenými nohami, opatrne a stále znovu drgala a lízala telo svojho potomka. Bol mŕtvy.
Zvierat, na ktorých možno rozoznať smútok, je len málo. Doteraz to vedci spozorovali na slonoch, ľadových medveďoch, gorilách či šimpanzoch. Najnovšie do tejto skupiny pridali aj žirafy. Pred pár dňami si zoológovia v Zambii všimli čudné správanie matky, ktorá sa skláňala nad svojím mŕtvym mláďaťom.
Pre žirafy je takýto postoj nezvyčajný, pretože takto nízko sa žirafy zohnú len v prípade, ak sa chcú nažrať alebo napiť. No niektorí vedci si teraz myslia, že žirafy by si v určitých prípadoch dokonca mohli uvedomovať smrť.
Nebola prvá
Žirafa zo Zambie totiž nie je prvou svojho druhu. Podľa odborníkov je toto už tretie takéto zaznamenané správanie.
Prvé sa objavilo pred dvomi rokmi v Keni, kde biológ Zoe Muller opísal, ako žirafa strážila mesačné mláďa, ktoré práve uhynulo.
Sedemnásť ďalších samíc sa zhromaždilo okolo jeho tela a v rôznych intervaloch sa pri ňom striedali počas štyroch dní.
Druhý prípad sa objavil minulý rok v Namíbii, keď sa samec zastavil pri tele mŕtvej samice. Sklonil sa k miestu, na ktorom žirafa pred troma týždňami zomrela, a ovoniaval zem okolo. K rovnakému správaniu inšpiroval aj štyroch členov svojho stáda.
Žirafa v Zambii však bola pri svojom mŕtvom mláďati sama, čo je pre samice nezvyčajné - mimo stáda totiž trávia veľmi málo času.
„Aj keď z takéhoto správania nie je úplne jasné, či si zvieratá dokážu uvedomiť smrť,“ vysvetľuje podľa denníka Daily Telegraph zoológ Fred Bercovitch z Národného parku Južná Luangwa v Zambii. „Tieto dôkazy však prinajmenšom ukazujú, že samice žirafy majú so svojimi mláďatami silnejšie puto, než sme sa domnievali.“
Slony aj šimpanzy
Väčšina zvierat neprejavuje pri stretnutí so svojimi mŕtvymi príbuznými takmer žiadne emócie.
Výnimkou sú africké slony, ktoré sú podľa magazínu Discovery pri mŕtvych telách veľmi rozrušené a skúmajú najmä ich chobot a nohy. Keď zomrie člen stáda, často strážia jeho telo.
Ešte zaujímavejšie sa správajú šimpanzy. Tie svojim mŕtvym nevenujú len pozornosť, ale smrť ich ovplyvňuje aj dlhodobo. Po smrti matky alebo blízkeho príbuzného sa niekedy dostanú do takej depresie, že odmietajú potravu a mnohé sa vyhladujú na smrť.
