BRATISLAVA. Bolo to jedno z najväčších vedeckých prekvapení za posledné roky. Genetici zistili, že neandertálci nielenže neboli primitívni príbuzní človeka, ale možno vôbec neboli našimi príbuznými. Mohli byť – aspoň čiastočne – našimi priamymi predkami.
Štúdia v magazína PNAS však teraz prišla s novou verziou. Tím Andersa Erikssona tvrdí, že dôvodom niektorých spoločných génov medzi modernými ľuďmi a neandertálcami nemusí byť vzájomné kríženie. Skôr gény od ešte staršieho predka.
V roku 2010 vedci zistili, že dnešní Európania či Ázijčania majú menšiu časť DNA spoločnú s neandertálcami. Tieto jedno až štyri percentá naznačujú, že moderní ľudia sa s neandertálcami krížili, čo by mohlo znamenať, že neandertálci vôbec neboli iným druhom pračloveka.
Erikssonove počítačové simulácie však ponúkajú aj iné vysvetlenie. Rovnaké množstvo spoločnej DNA by sme dnes mali aj vtedy, ak časť izolovanej populácie mala s neandertálcami rovnakého predka, ktorý žil niekedy pred 300-tisíc rokmi. Pri neskoršom putovaní do Európy by si potom moderní ľudia túto podobnosť priniesli.
Dnes vieme, že Afričania nemajú „neandertálsku“ zhodu vo svojej DNA. Zväčša sa preto predpokladá, že ak k vzájomnému kríženiu vôbec došlo, stalo sa tak až po tom, ako naši priami predkovia opustili Afriku.
