SME

Malé a veľké kroky

Americký vesmírny program Apollo bol výsledkom súperenia medzi krajinami. V skutočnosti to bola vojna, len vedená inými prostriedkami.

Nebola to príliš zložitá veta. Ani extrémne originálna, skôr patetická, primeraná príležitosti - a ešte aj tak ju, aj keď ju mal Neil Armstrong vopred pripravenú, nepovedal úplne gramaticky správne. Napriek tomu všetkému sa ten výrok stal najznámejšou a možno aj najsilnejšou vetou dvadsiateho storočia.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ten malý krok pre človeka, no veľký skok pre ľudstvo totiž neznamenal len zvlnenú stopu kdesi v mesačnom prachu. A neznamenal dokonca ani víťazstvo jednej superveľmoci nad druhou. Znamenal, že človek sa konečne, prvý raz vo svojej milióny rokov starej púti evolúciou odpútal od materskej planéty a postavil sa na iné teleso v kozme. Aj keď to bolo teleso relatívne najbližšie.

SkryťVypnúť reklamu

Americký vesmírny program Apollo bol výsledkom súperenia medzi krajinami. V skutočnosti to bola vojna, len vedená inými prostriedkami a tomu zodpovedal aj vyčlenený rozpočet. To však zároveň znamenalo, že už nikdy v histórii nešlo do dobývania kozmu podobne veľa peňazí.

Úspech v tomto „konflikte“ sa stal vecou prestíže národa, ktorý dovtedy vlastne prehrával. Sovieti mali prvú kozmickú družicu, prvého človeka v kozme aj na vesmírnej prechádzke. Američanom tak nezostal menší cieľ ako Mesiac. Akurát poslať tam ľudí, a najmä vrátiť ich odtiaľ späť, bolo rádovo ťažšie než lety na planetárnu orbitu. Napokon, od roku 1972 až dodnes sa tam človek znovu nepozrel.

Je paradoxom dejín, že na naplnenie podobných vízií potrebuje človek neistotu a konflikt. No dnes nemajú Spojené štáty ani funkčnú vesmírnu loď pre ľudí, Rusi sú radi, že tie ich prastaré sú ako-tak spoľahlivé, a Čína je ešte stále len v štádiu skúšania svojich napodobenín. O ďalšej veľkej kozmickej misii s človekom tak inžinieri viac snívajú, ako ju naozaj plánujú.

SkryťVypnúť reklamu

Iste, nápad posielať ľudí do vesmírnu nie je práve najpragmatickejší. Človek je príliš krehký, háklivý, náchylný na zranenia aj zlyhania. Je oveľa užitočnejšie používať na prieskum kozmu roboty.

Lenže tak, ako si potrebujeme ohmatať neznáme a chceme ochutnať vzácne, čosi nás núti cestovať na vzdialené miesta - a je v princípe jedno, či to bude kopec na horizonte, susedná krajina, Mesiac alebo raz možno Mars.

Je takmer nevyhnutné, že pri takýchto malých krokoch zakopneme. No na konci niekedy sú armstrongovské veľké skoky. A dejiny si pamätajú najmä tie, aj keď to poviete nesprávne.

Pád priemyslu sa Slovensku nemá ako vyhnúť. Ohrozí to plány na trojpercentný deficit, čo vláda využije, aby zopakovala postupy z prvého vládnutia Roberta Fica, myslí si Konštantín Čikovský

SkryťVypnúť reklamu

Čítajte komentár (piano) >>


Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Po výroku Ústavného súdu z minulého týždňa sa už hra prezidenta Gašparoviča zvrháva do čistej tragikomédie, píše Peter Schutz

Čítajte komentár (piano) >>


Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR 2
Ilustračná snímka.

(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka.


4
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu