Dokázal sa správne rozhodnúť v kritickej situácii. Preto sa stal veliteľom misie Apollo 11.
HOUSTON, BRATISLAVA. Pravou rukou sa pridržiava kozmickej lode. Ukrytý vo veľkej biele kombinéze nesie na chrbte prístroje, ktoré mu pomáhajú v tomto smrteľnom prostredí prežiť.
Letecký inžinier, bojový stíhač z kórejskej vojny aj testovací pilot sa jemne potáca v prostredí, kde je gravitácia podstatne menšia ako na Zemi.
A potom nastane ten okamih. Neil Armstrong zostupuje na posledný zo schodíkov mesačného pristávacieho modulu, posledný raz skontroluje štruktúru mesačnej pôdy, riadiacemu stredisku na našej planéte ju podrobne opíše - a potom vykročí.
Je 20. júl v roku 1969 a človek sa prvý raz postavil na iné kozmické teleso. Na Mesiaci zostal slávny odtlačok po veliteľovi americkej vesmírnej misie Apollo 11. Zomrel v sobotu na komplikácie spojené s operáciou srdca vo veku 82 rokov.
Americký hrdina
Neil Armstrong bol prototypom amerického astronauta. Sebaistý, mĺkvy človek, ktorý sa vedel rýchlo a veľmi dobre rozhodovať, čo dokázal niekoľkokrát predtým v rôznych kritických okamihoch.
Na rozdiel od väčšiny svojich kolegov však neznášal záujem verejnosti. A po povinnostiach amerického hrdinu po mesačnom pristátí sa utiahol skôr do ústrania, kde sa vyhýbal rozdávaniu autogramov či spomienkam na misiu Apollo 11.
Zároveň vždy tvrdil, že za celým vesmírnym úspechom ľudstva sú aj tisícky a desaťtisíce anonymných inžinierov - a každý z nich je rovnako dôležitý.
„Neil bol jedným z najväčších amerických hrdinov,“ povedal americký prezident Barack Obama. „A keď sa prvý raz postavil na povrch Mesiaca, priniesol moment ľudského snaženia, na ktorý sa nikdy nezabudne.“
Program Apollo odštartoval na začiatku šesťdesiatych rokov a mal byť americkou odpoveďou na sovietske vesmírne úspechy.
Komunistickej krajine sa predtým podarilo do kozmu poslať prvú umelú družicu, neskôr aj prvého človeka či vykonať prvú prechádzku mimo lode na obežnej dráhe. To však už Američania vyvíjali systém, ktorý by nahradil program Mercury, ale aj dvojmiestne plavidlá Gemini.
V skutočnosti však ambiciózny program odštartovala katastrofa. Na odpaľovacej rampe zhorela trojčlenná posádka misie Apollo 1, ktorá mala pôvodne letieť zhruba do štyristokilometrovej výšky.
To už bol Armstrong súčasťou Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) , kde vstúpil počas druhej vlny náboru budúcich astronautov.
Malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. Cesta na Mesiac v obrazoch
Miloval lietanie
Myslím, že príťažlivosť toho stať sa astronautom, nebola v skutočnosti až tak veľmi o Mesiaci,“ priznal vo svojom životopise Neil pre spisovateľa Jamesa Hansena. „Skôr išlo o let v úplne novom prostriedku.“
Lietanie Armstrong miloval už ako dieťa, pilotovať lietadlo dokonca zvládol skôr, ako získal svoj vodičský preukaz.
Ako mladík veril, že po tom, ako sa prvému experimentálnemu lietadlu podarilo prelomiť rýchlosť zvuku, všetko zaujímavé sa v avionike už odohralo.
„Pre niekoho, koho lietanie tak fascinovalo, kto mu bol taký oddaný, zostalo iba sklamanie,“ vysvetľoval v knihe Prvý človek: Život Neila Armstronga.
„Sklamanie tým úskokom dejín, ktorý ma priniesol o generáciu neskôr. Zmeškal som všetky tie úžasné časy a dobrodružstvá letectva.“ To Armstrong ešte netušil, že najväčšia cesta v dejinách ľudstva ho iba čaká.
Takmer zomrel
Lietadlá a kozmické stroje prvého človeka na Mesiaci pritom mohli niekoľkokrát zabiť. Budúceho astronauta takmer zostrelili nad nepriateľským územím počas kórejského konfliktu a mal šťastie, keď sa katapultoval až neďaleko americkej základne.
Trikrát takmer zomrel počas samotného vesmírneho programu a testov. Práve schopnosť riešiť krízové situácie bola tou, ktorá z neho urobila záložného veliteľa misie Apollo 8 a neskôr aj veliteľa misie Apollo 11.
Počas kozmickej misie Gemini 8 Armstrong takmer zahynul spolu s kolegom Davidom Scottom. Po pokuse zaparkovať vesmírnu loď pri nepilotovanom module Agena - výsledkom bolo vôbec prvé vesmírne spojenie dvoch modulov na obežnej dráhe - sa lode nekontrolovateľne roztočili.
Astronauti si mysleli, že problémov sa zbavia odpojením, no všetko sa ešte zhoršilo, keď zazmätkovali manévrovacie motory Gemini. Tesne pred prípadnou stratou vedomia a smrťou ich však Armstrong dokázal vypnúť, zastavil rotáciu a začal návrat. Aj keď bol naplánovaný až o niekoľko dní.
Katapultovať sa astronaut musel aj pri pozemských testoch pristávacieho modulu. A napokon s Aldrinom vyriešili aj problém, ktorý mali s pristávaním na samotnom Mesiaci.
Armstrong až neskôr priznal, že úspešnosť misie Apollo 11 sa neoficiálne odhadovala na zhruba deväťdesiat percent. No to, že sa im podarí pristáť a vrátiť sa, bola lotéria zhruba jedna k jednej.
„Dovtedy, kým budú vôbec historické knižky, Neil Armstrong v nich bude,“ napísal vo svojom stanovisku šéf NASA Charles Bolden.
Od katastrofy ich delilo len 20 sekúnd
BRATISLAVA. Nechýbalo veľa a misia, ktorej velil Neil Armstrong, by sa skončila katastrofou.
Modul zostupoval o štyri sekundy skôr, ako mal, v dôsledku čoho astronauti minuli o kilometre miesto pristátia.
Počítač ich navádzal na povrch s kameňmi, riadenie preto prevzal Armstrong a našiel náhradný cieľ. Palivo, ktoré mali presne vyrátané aj na svoj návrat, sa rýchlo míňalo.
Keď nakoniec pristáli, zostalo ho iba na 20 sekúnd letu. Ak by sa minulo, modul by padol na povrch.
O riziku vedeli všetci. Americký prezident Richard Nixon mal pripravený prejav v prípade, že astronauti na Mesiaci zostanú.
Tomáš Vasilko
Kritizoval Obamu, že sa nechce vrátiť na Mesiac
Súčasné dobývanie vesmíru sa zdalo Neilovi Armstrongovi málo ambiciózne.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Okrem Armstronga stálo na Mesiaci jedenásť ľudí, no od poslednej návštevy ubehlo už 40 rokov.
Budúce desaťročie by sa mesačného povrchu chceli dotknúť Číňania, plány na návrat Američanov zrušil pred dvoma rokmi prezident Barack Obama.
Práve Neil Armstrong patril medzi najväčších kritikov vesmírneho programu súčasného prezidenta. Spolu s ďalšími astronautmi napísal Obamovi list, v ktorom zrušenie vývoja nových rakiet nazval devastujúcim.
„Amerika sa musí rozhodnúť, či chce byť lídrom vo vesmíre,“ stálo v liste.
Aj v jednom z posledných rozhovorov tento rok kritizoval súčasný výskum vesmíru ako málo ambiciózny. Spomínal na atmosféru v 60. rokoch.
Prezident John Fitzgerald Kennedy ohlásil cestu na Mesiac v čase, keď Američania dostali do vesmíru len jedného astronauta, aj to len na dvadsať minút.
„Rozdiel medzi 20 minútami letu hore a dolu a cestou na Mesiac bol niečím neuveriteľným. Prezident nás však na to vyzýval,“ spomínal podľa BBC.
Armstrong veril, že ľudstvo prekoná pri dobývaní vesmíru aj ďalšie veľké míľniky.
„Keď ste vstúpili na Mesiac, všetko sa zdalo možné, aj hviezdy sa zdali na dosah. Čo sa stalo s týmto Armstrongovým snom?“ spýtal sa ho pred rokmi vedecký redaktor BBC Pallab Ghosh.
Armstrong naňho uprel pohľad a odvetil. „Sen trvá. Realita možno vybledla, ale časom sa vráti.“
Tomáš Vasilko
Pacner: Bol to muž na správnom mieste
Neil Armstrong bol dobre vycvičený a vedel zvládať havarijné situácie, hovorí pre SME český novinár KAREL PACNER. Prvé pristátie na Mesiaci v roku 1969 sledoval priamo v Houstone.
V čom bol Neil Armstrong výnimočný, že si ho vybrali ako veliteľa misie?
„Nielen v tom, že bol dobre vycvičený, ale aj veľmi chladnokrvný. Vedel zvládať havarijné situácie. Bol to muž na správnom mieste.“
Aká bola atmosféra v Houstone?
„Vynikajúca. Všetci to považovali za víťazstvo Ameriky nad Sovietskym zväzom a míľnik v dejinách ľudstva.“
Stretli ste sa niekedy s Armstrongom?
„Nestretol, on sa vyhýbal novinárom. Prišiel som na štart deň predtým a oni už boli dávno v izolácii.“
Nečakalo sa, že o takých 50 rokov budú ľudia na Mesiac pravidelne jazdiť?
„Predpokladalo sa to, ale rýchlo sa ukázalo, že po splnení tohto vlastne politického cieľa chýba Američanom dôvod v tom pokračovať. Sovietov už predbehli a tí už nemali dôvod byť druhí.“
Armstrong kritizoval Obamu, že zrušil návrat na Mesiac. Súhlasíte s ním?
„Obamova vesmírna politika je zlá. Zabrzdil vývoj náhrady za raketoplány. Celý program Georgea Busha škrtol. Sú to stratené roky.“
Kedy sa vrátime na Mesiac?
„V budúcom desaťročí. A znova Američania, pretože majú odvahu, nekonformné myslenie a priemyselné zázemie. V Číne chýba sloboda slova. Tá je na prekonávanie rôznych bariér nevyhnutná.“
A Mars?
„To by mohlo nasledovať o desať rokov neskôr. Otázka je, či by pristátie na Marse bolo správne. Ak by sme tam objavili stopy života, tak by sa mal vyhlásiť za oázu, kde nemôžu pristávať ľudia. Aby sme ho nekontaminovali alebo zabránili katastrofe, keby sme sme ten život preniesli na Zem.“
Tomáš Vasilko
