WASHINGTON. Bývalý americký astronaut Neil Armstrong, prvý človek na Mesiaci, zomrel vo veku 82 rokov.
Podľa vyhlásenia rodiny zomrel po komplikáciách vyplývajúcich z jeho operácie srdca.
Armstrong, ktorý tento mesiac podstúpil srdcový bypass, žil v posledných rokoch v ústraní.
Ako veliteľ kozmickej lode Apollo 11 sa Armstrong stal 20. júla 1969 prvým človekom, ktorý položil nohu na povrch Mesiaca. Krátko na to ho nasledoval Edwin "Buzz" Aldrin a spolu na našej prirodzenej družici strávili zhruba tri hodiny.
Američania tak prakticky vyhrali vesmírne preteky so Sovietmi, ktorým sa podarilo v roku 1957 poslať do kozmu prvú ľudskú družicu, slávny Sputnik 1.
Malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. Cesta na Mesiac v obrazoch
Muž s odvahou celého sveta
Svoje pocity pri okamihu, ktorý v tej dobe sledovalo pol miliardy televíznych divákov, opísal legendárnou vetou: "Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo."
"Je to veľmi smutné," povedal o smrti svojho kolegu a veliteľa pre BBC Aldrin. "Obzvlášť preto, že nebudeme spolu ako posádka pri 50. výročí misie. Budem si ho pamätať ako veľmi schopného veliteľa."
Armstrong nikdy nemal rád priveľa pozornosti. Médiám a verejnosti sa zväčša vyhýbal a sám seba v jednom zo zriedkavých rozhovorov opísal ako zapáleného, no obyčajného inžiniera, ktorý stále nosí biele ponožky.
Astronóm Sir Patrick Moore o Armstrongovi dodal, že svojou kozmickou misiou zlomil všetky rekordy.
"Poznal som ho veľmi dobre. Bol to muž, ktorý mal všetku odvahu sveta," povedal o ňom v sobotu podľa denníka The Independent.
Vlani v novembri Armstrong, spolu s ďalšími tromi astronautmi, dostal najvyššie americké civilné ocenenie - zlatú medailu Kongresu.
Toto je podľa NASA jediná dobrá snímka Armstronga na povrchu Mesiaca. Fotografiu zhotovil Buzz Aldrin. FOTO: NASA
Prečítajte si, ako vyzerala misia Apollo 11
Lietal skôr ako šoféroval
Neil Alden Armstrong sa narodil 5. augusta 1930 v mestečku Wapakoneta v americkom štáte Ohio. Prvý let zažil vo vtedy neobvykle nízkom veku šiestich rokov.
Pilotný preukaz získal ako 16-ročný, ešte skôr ako vodičský preukaz. Armstrong slúžil v Kórejskej vojne ako letec a neskôr pracoval ako testovací pilot.
Až na tretí pokus ho v septembri 1962 predstavili verejnosti ako budúceho astronauta.
Prvý let do vesmíru absolvoval 12. marca 1966 ako veliteľ misie Gemini 8.
Misia Apolla 11 bola posledným letom Armstronga do vesmíru. O dva roky neskôr odišiel z Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a stal sa na osem rokov profesorom leteckého inžinierstva na Univerzite v Cincinnati.
V posledných rokoch žil v ústraní v oblasti Cincinnati so svojou manželkou Carol. Verejne sa však vyjadril v roku 2010, keď podľa New York Times napadol Obamovu administratívu a jej kozmické plány.
Nesúhlasil s dôrazom na súkromné spoločnosti, ani s opustením myšlienky návratu na Mesiac.
Pozrite si najväčšie okamihy v histórii kozmických letov
Komentár: Ten, ktorý sa prvý vybral najďalej
Neil Armstrong bol prvým z pár ľudí, ktorí mali to šťastie a postavili sa na iné teleso vo vesmíre. Dodnes väčší výlet človek neurobil.
Bol to dosiaľ najväčší výlet, aký človek kedy urobil. A aj keď to bol výlet v podstate symbolický, dôsledok studenej vojny a vojenského súperenia ukrytého za vedu a výskum kozmu, bolo to jeden z najzásadnejších krôčikov v dejinách ľudstvá. Ten povestný malý krok pre človeka – ktorý vraj Armstrong vtedy povedal ešte aj gramaticky nesprávne.
Program Apollo nebol vždy úspešný. Začal vlastne tragickou nehodou, pri ktorej v roku 1967 uhorela celá trojčlenná posádka kozmickej misie. Napriek tomu už o dva roky neskôr vyletela do vesmírnu nosná raketa Saturn V, a napriek menším komplikáciám sa pristávací modul, a neskôr aj dvaja ľudia dotkli iného telesa našej slnečnej sústavy. Bol 20. júl 1969.
Paradoxne, táto desaťročia stará udalosť je dodnes najväčším ľudským vesmírnym úspechom. Máme síce sondy, ktoré letia preč z nášho systému a pomaly ho opúšťajú. Máme na obežnej dráhe vesmírnu stanicu, kde dokážu ľudia prežiť celé mesiace. Máme dokonca sondy krúžiace okolo cudzích planét a vozidlá, čo sa preháňajú po ich povrchu.
Dnes poznáme stovky exoplanét, svetov v iných planetárnych systémoch, ktoré sa viac i menej podobajú na našu vlastnú planétu. A popri tom dúfame, že v kozme nie sme sami.
No dosiaľ sa človek nikdy nepozrel ďalej ako na Mesiac. Neil Armstrong mal možno iba šťastie, no navždy už zostane prvým z tých pár ľudí, ktorí sa postavili na cudzie teleso vesmíru. A ktorí nám ukázali, že vesmír je síce obrovský, no naša túžba spoznávať ho tiež.
Tomáš Prokopčák
