Globálne otepľovanie môže priniesť dobu ľadovú

Ak ste si mysleli, že vďaka globálnemu otepľovaniu budete onedlho v záhradke pestovať mandarínky a banány, ste na omyle.

S príchodom doby ľadovej by maďarských a českých turistov pod Kriváňom zrejme nahradili tučniaky. Kam by sa však podeli Slováci, to nevie nikto.(Zdroj: sita/ap)

Je možné, že globálne otepľovanie spôsobí nástup novej doby ľadovej s rýchlosťou, ktorá by nás všetkých mohla zaskočiť.

Je to naozaj paradoxné, ale príchod novej doby ľadovej môže byť spôsobený globálnym otepľovaním.

Klimatológovia bubnujú na poplach a upozorňujú, že niečo podobné sa stalo už pred 12 800 rokmi, keď možno šlo o inú príčinu, ale s rovnakými následkami – polovica Európy a Severnej Ameriky sa celoročne pokryla snehom a ľadom a na tisícky rokov sa stali neobývateľnými.

Keby sa to stalo dnes, znamenalo by to najväčšiu katastrofu, aká kedy ľudstvo postihla a naše dejiny by sa zrejme začali odznova – s novým sťahovaním národov, vojnami o územie a hladomormi.

Golfský prúd

Poďme však pekne od začiatku. Zo zemepisu väčšina z nás vie, že mesto Praha sa nachádza na 50. rovnobežke a má klasické mierne podnebie so slnečnými teplými letami a zimami takmer bez snehu.

Kanadské mesto Calgary sa tiež nachádza na 50. rovnobežke, no má tuhé zimy a chladnejšie letá. Tá istá poloha a taký rozdiel, prečo? Môže za to Golfský prúd, „ústredné vykurovanie“ západnej a severnej Európy.

Tento teplý driftový prúd sa začína v Mexickom zálive a ako rieka široká šesťdesiat kilometrov sa popri východnom pobreží USA a Grónsku napokon dostane až k Európe.

Obrovské masy teplej vody prinášajú so sebou energiu, ktorú by vraj muselo vyrobiť vyše milióna jadrových elektrární, a vďaka nej aj v Škandinávii môžu pestovať obilie a za polárnym kruhom nezamŕzajú prístavy. Golfský prúd ovplyvňuje klímu v celej Európe a predstava, že by sa odrazu „vypol“, straší mnohých klimatológov.

Grónsky ľadovec

Pri svojej ceste k Európe sa Golfský prúd stretáva so silným protivníkom – Labradorským prúdom, ktorého studené vody putujú zo severu na juh. Miesto, kde sa tieto prúdy zrážajú, je preslávené nebezpečnými vírmi a búrlivým počasím.

Vďaka tomu, že studená voda je ťažšia, Labradorský prúd podpláva Golfský a všetko je v ideálnej rovnováhe. Zatiaľ. Narušiť ju môžu obrovské masy sladkej vody z topiaceho sa Grónskeho ľadovca.

Sladká voda zriedi slanú vodu Labradorského prúdu a ten už nepodpláva Golfský, ale sa s ním priamo zrazí, čím môže prísť k jeho oslabeniu alebo dokonca zrušeniu.

Ak ste za posledných pár rokov zachytili poplašné zvesti, že v dôsledku globálneho otepľovania sa extrémne rýchlo topí Grónsky ľadovec, či dokonca správu, že vedci z britského Národného oceánografického centra zistili, že Golfský prúd „tečie“ o tridsať percent pomalšie ako pred polstoročím, na svoj sen o mandarínkach vypestovaných vo vlastnej záhrade môžete zrejme zabudnúť.

Agassiz

Niečo podobné sa podľa vedcov vraj stalo už pred 12 800 rokmi, keď sa do severného Atlantiku vylialo obrovské množstvo sladkej vody z ľadovcového jazera Agassiz, ktorého brehy sa pretrhli.

Jazero malo rozlohu ako Veľká Británia a následky boli obrovské – znížila sa slanosť vody v Golfskom prúde, čo malo vplyv na jej hustotu, a nasledoval jeho kolaps.

Ústredné kúrenie prestalo fungovať, zmenilo sa podnebie, v dôsledku čoho sa napríklad Veľká Británia premenila na Sibír a arktické ľadovce doplávali až k Portugalsku. Nastúpila tzv. neskorá doba ľadová (dryas) a trvalo niekoľko tisíc rokov, kým opäť zvíťazilo oteplenie, ktoré trvá až dodnes.

Do pol roka

Týmto scenárom strašia podaktorí klimatológovia už dosť dlho. Predstava, že postupne začne klesať teplota a v priebehu sto či viac rokov príde nová doba ľadová však nie je až taká hrôzostrašná.

My ľudia sme predsa prispôsobiví a vynachádzaví a budeme mať dosť času na prípravu, aby sme to zvládli. Optimizmus však narušil Kanaďan William Patterson z University of Saskatchewan.

Patterson sa zaoberá paleoklimatológiou a so svojím tímom zbieral vzorky z tisícky rokov starých usadenín írskeho jazera Lough Monreach. Vyvŕtané vzorky rozrezali na polmilimetrové plátky, pričom každý z nich predstavoval niekoľkomesačné usadeniny. Analýzou zistili, že akákoľvek biologická činnosť v jazere náhle prestala - doslova „vymrzla“.

Obdobie vymrznutia sa časovo zhodovalo s nástupom neskorej doby ľadovej pred 12 800 rokmi. Nový hrôzostrašný scenár teda tvrdí, že doba ľadová nepríde o sto rokov, ale ak sa vytvoria podmienky, máme ju tu o pol roka. Skrátka, jedného dňa príde zima... A už neodíde.

Keď sneží

Všetci vieme, čo sa stane, keď sneží tri dni v kuse. Ako prvá začne kolabovať doprava, pretože cestári nestíhajú odhŕňať sneh. V médiách sa začne hovoriť o obciach odrezaných od sveta a o problémoch so zásobovaním. Všetko je to však veľmi optimistické, deti sa tešia, lyžiari tiež. Čo by sa stalo, keby snežilo mesiac bez prestania?

Po problémoch so zásobovaním by prišli problémy s elektrinou a plynom a desaťtisíce ľudí, najmä tých, čo bývajú na sídliskách v mestách, by odrazu zistili, že nemajú čo jesť, mrznú a nemajú pred zimou kam a ako ujsť. Pomoc by čakali márne, pretože ako by sa k nim mala dostať? Keby aj nesnežilo, dlhotrvajúce hlboké mrazy by tiež preverili ekonomiku a fungovanie infraštruktúr a veľmi rýchlo by prišlo na prídelový systém a vypínanie elektriny najprv na hodiny a potom na celé dni.

Kto za to môže?

Skôr než si v panike vybehnete nakúpiť zásoby, aby ste prežili nástup novej doby ľadovej (ktorá určite príde túto zimu, veď máme rok 2012 a podľa mayského kalendára má prísť koniec sveta), bolo by dobré nájsť odpoveď na dve otázky: kto je tomu celému na vine? Dá sa tomu nejako zabrániť?

Pojem „globálne otepľovanie“ je dnes všeobecne známou frázou, ktorou sa dá odôvodniť takmer všetko. Dôkladným masírovaním verejnej mienky všetci vedia, že za globálne otepľovanie môže človek, pretože spaľuje uhlie a ropu a v dôsledku toho stúpajú tzv. emisie oxidu uhličitého a tie spôsobujú otepľovanie.

To, čo človek svojou nenásytnosťou narobil, treba aj napraviť a to môže opäť len človek, ale človek múdrejší, uvedomenejší. A na nápravu treba peniaze, veľa peňazí. Keď si nádejný bojovník proti globálnemu otepľovaniu odrazu zráta, koľko peňazí sa v tomto „biznise“ začalo točiť, pri štipke zdravého rozumu začne pochybovať o zmysle toho celého.

Obchodovanie s emisiami, drahé výskumné projekty, obrovské granty, alternatívne zdroje energie, ktoré spôsobili zdraženie obilia, veterné či fotovoltické elektrárne, ktoré zas zdražujú elektrinu...

Grónsky ľadovec 2

Seriózni klimatológovia sa pri otázke o globálnom otepľovaní zatvária zväčša opatrne. Vplyvov, ktoré ovládajú a menia podnebie, je toľko, že sa nedá všetko zvaliť len na človeka a jeho aktivity – omnoho väčší vplyv má napríklad slnečná aktivita alebo sopečné erupcie.

Skôr hovoria o teplotných výkyvoch a pripúšťajú, že za posledných sto rokov prišlo k miernemu otepleniu (v priemere o 0,6 °C), na ktoré môže mať čiastočne vplyv aj človek. V júli prebehla médiami poplašná správa, že Grónsky ľadovec sa vraj vplyvom globálneho otepľovania topí na ploche 97 percent, takže o chvíľu sa úplne roztopí.

Klimatológa Pavla Matejoviča zo Slovenského hydrometeorologického ústavu som sa spýtal, čo si o tom myslí a on sa chvíľu veselo smial: „Môžem potvrdiť, že je to pravda. Grónsky ľadovec sa naozaj roztápa. Najmä na povrchu, tam, kde naň svieti slnko, pretože aj v Grónsku majú leto. Treba si uvedomiť, že Grónsky ľadovec má hrúbku tri kilometre, takže nijaké skoré roztopenie mu naozaj nehrozí.“

Climate-proof civilization

Dá sa globálnemu otepľovaniu, a teda aj nástupu novej doby ľadovej nejako zabrániť? Či už majú ľudia na zmenu klímy vplyv väčší, menší či žiadny, fakt je, že dochádza k zmenám a nikto nevie odhadnúť, kde sa skončia.

Je zbytočné hádať sa, kto za to môže, dôležitejšie je konať – a nejde o znižovanie emisií, ale o vytvorenie takého civilizačného modelu, ktorý umožní ľuďom prežiť aj tie najhoršie zmeny klímy (tzv. climate-proof civilization).

Dnes žijeme v bezstarostnosti a užívame si sociálne siete, dostupné nákupné centrá a zemný plyn. Stačí, aby dlhodobo vypadla elektrina a vrátime sa o sto rokov späť.

Všetky civilizačné vymoženosti sa rozplynú ako dym a šťastný bude ten, čo si dal namontovať kúrenie na pevné palivo, nevyhodil knižnicu ani starý písací stroj a má kde chovať domáce zvieratá. Je veľmi nepravdepodobné, že túto zimu príde nová doba ľadová, ale spýtajte sa sami seba: čo by ste robili, keby naozaj prišla?

ico

Doba ľadová

Zatiaľ posledné, najmladšie obdobie existencie Zeme sa volá štvrtohory (kvartér), v ňom práve žijeme. Presnejšie, žijeme v najmladšom úseku štvrtohôr, v poľadovej dobe, ktorá sa nazýva holocén. Štvrtohory sa začali zhruba pred 2,6 milióna rokov a sú charakteristické tým, že sa počas nich periodicky striedajú chladné a teplé obdobia, teda doby ľadové (glaciály) a medziľadové (interglaciály). Všeobecne platí, že teplé obdobia sú väčšinou vlhké a studené obdobia zasa suché. Nevyhneme sa ani ďalším zovšeobecneniam, pretože v skutočnosti sú tieto deje omnoho zložitejšie.

Posledná ľadová doba sa začala pred 75-tisíc rokmi a skončila pred vyše jedenástimi tisíckami rokov. Nevieme presne, ako rýchlo prišla, ale určite to netrvalo dlho. Treba vyvrátiť vžitú predstavu, že v tomto dlhom období bola stále všade iba zima, sucho a ľad. Počas poslednej ľadovej doby sa klíma prudko striedala, čiže studené obdobia sa chvíľami menili na obdobia relatívne teplejšie. Relatívne treba zdôrazniť, pretože priemerná teplota bola vždy nižšia ako tá súčasná.

Hlavným faktorom striedania dôb ľadových a medziľadových je zmena obežnej dráhy Zeme a sklonu jej osi, ktoré ovplyvňujú množstvo slnečného svetla dopadajúceho na severnú pologuľu počas letného obdobia. Tým, že sa znižuje teplota, spomaľuje sa roztápanie a ľadové vrstvy (príkrovy) začnú rásť. Na druhej strane sa tým zvyšuje množstvo slnečného žiarenia, ktoré sa odráža späť do vesmíru, čo zosilňuje trend ochladzovania.

Vo vrcholnom období ľadovej doby pokrýval kontinentálny ľadovec celú severnú Európu, Britské ostrovy a jeho dva kilometre vysoký okraj sa končil neďaleko dnešného Berlína. Oproti nemu sa z juhu rozprestieral pomerne malý systém alpského zaľadnenia. V globálnom ľade bolo uväznené také množstvo vody, že hladina svetového oceánu ležala o celých stotridsať metrov nižšie ako dnes, takže napríklad Britské ostrovy boli vtedy súčasťou európskej pevniny a v mieste Lamanšského prielivu tiekla veľká ľadovcová rieka. Medzi týmito dvoma ľadovcami bol zovretý úzky, asi štyristokilometrový koridor, ktorý tvoril úzky priechod na ceste medzi rozľahlými východnými krajmi a západnou Európou.

Práve tu ležalo územie dnešného Slovenska. Masy mrazivého vzduchu k nám z času na čas prenikali v podobe prudkých ľadových víchric, ktoré boli ešte silnejšie na rozsiahlych, takmer holých pláňach, len miestami pokrytých tzv. sprašovou stepotundrou. Takúto krajinu si môžeme predstaviť ako krajinu prevažne bez lesov, iba na severných svahoch a v údoliach riek rástli menšie lesíky pozostávajúce z borovíc, vŕb, borievok, smrekov a smrekovcov.

Podobná krajina sa dnes nachádza na južnej Sibíri a v Mongolsku. Rástli tu stepné byliny, vo vlhších častiach kríčkovité porasty plazivých vŕb, trpasličie brezy a jelše, čiže iba tie druhy, ktorým neprekážala skrátená vegetačná sezóna, vydržali zimu s extrémnymi holomrazmi a takmer všadeprítomný a neustály ostrý vietor. Čo sa týka fauny, po krajine sa presúvali stáda sobov, pižmoňov, sprašových koní (predkov koňa Przewalského), stepných antilop sájg, mamutov, srstnatých nosorožcov, veľdanielov. Popri nich pobehovali rosomáky, polárne líšky a ich korisť - zajace polárne, pišťuchy či lumíky. Novšie výskumy ukazujú, že kontinentálny ľadovec existoval v severnej Európe pomerne krátko, pred zhruba tridsaťtisíc rokmi už bola nesúvisle zaľadnená iba Škandinávia. Takže na našom území muselo byť v tých časoch oveľa teplejšie, ako sa predpokladalo. V krajine, najmä v kotlinách, dominovala tajga, suché nížiny pokrývala step.

Aj v rámci súčasnej poľadovej doby sme zaznamenali chladný výkyv, hovorí sa mu trocha mätúco malá doba ľadová, ktorá sa datuje do 13. až 19. storočia. V polovici 17. storočia napríklad zničili viaceré alpské obce postupujúce ľadovce, vo väčšine Európy nastali veľké hladomory. Malú dobu ľadovú ilustrujú napríklad Breughelove obrazy (Lovci v snehu, 1565), Avercampove (Zimná krajina s korčuliarmi, 1608) alebo Hondiusove obrazy (Zamrznutá Temža, 1677).*)

______________

*) pozri Wikipédiu, heslo Little Ice Age

Tomáš Čejka

ico

Grónsko

Grónsko je najväčší ostrov na svete (rozloha: 2 175 600 km².), ale len pätnásť percent územia (asi s veľkosťou Britských ostrovov) je trvale bez ľadu. Zvyšok pokrýva ľad dosahujúci miestami hrúbku až 3000 metrov. Tento ľadovec (pokrývajúci približne 1,8 milióna km2) je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na svete.

Tomáš Čejka

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 9 342
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 445
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 599
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 387
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 006
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 547
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 835
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 092
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 2 597
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 555

Téma: TV Oko


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Golfoval viac, tweetoval najviac (píše Ben Cunningham)

Trump má po 100 dňoch vlády 44-percentnú popularitu. Sad!

KOMENTÁRE

Z celého sveta: Ako sa karikaturisti smiali z Donalda Trumpa

Karikatúry Trumpa z celého sveta.

KOMENTÁRE

Kde sú skutoční bojovníci za národ?

Lietanie býva pre slovenských politikov, ako ukazuje história aj súčasnosť, osudné.

Neprehliadnite tiež

Pozrite si najlepšie produkty roka 2016 podľa portálu recenzie.sme.sk

Ocenili sme najlepšie produkty za rok 2016 v dvadsiatich kategóriách od televízorov až po chytré hodinky.

Na Kube sa o šimpanzy nestarajú v ZOO, majú ich doma

Galéria s prírastkami do svetových Zoologických záhrad.

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop