WASHINGTON, BRATISLAVA. Sledovanie klimatických zmien v dnešnej dobe umožnili predovšetkým vysoko citlivé prístroje, ktoré pôvodne slúžili na odhaľovanie rádioaktivity počas studenej vojny.
Výskum jadrových fyzikov pri počiatkoch testovania nukleárnych zbraní tak výrazne prispel k rozšírení vedomostí o oxide uhličitom, ktorý zohrieva Zem i aerosóloch, ktoré ju naopak ochladzujú.
„Bez týchto vedomostí by dnešní vedci skúmajúci atmosférické zmeny tápali v úplnej prázdnote“ povedal pre indický server newKerala.com historik Paul Edwards z Michiganskej univerzity.
Najväčšia katastrofa?
Studená vojna trvala približne od konca štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia až do pádu Sovietskeho zväzu.
Základne a zariadenia postavené americkou armádou počas tohto obdobia, vrátane mnohých laboratórií pôvodne určených na vývoj nových nukleárnych zbraní, dnes používajú klimatológovia a vedci skúmajúci klimatické zmeny.
Tí však nevyužívajú len výkonné počítače americkej armády. Pomáhajú im aj odborné znalosti a zručnosti jadrových fyzikov, ktorí pôvodne vyvíjali zbrane hromadného ničenia. Ide predovšetkým o zhromažďovanie a analyzovanie veľkého počtu dát, ktoré pomáhajú pri riešení hrozby možnej katastrofickej zmeny podnebia.
„Laboratória vybudované na to, aby vytvorili najstrašnejší arzenál zbraní v histórii dnes pomáhajú predísť katastrofe. A to katastrofe nespôsobenej vládou vo vojnovom stave, ale miliardami obyčajných ľudí žijúcich obyčajné životy.“ dodal pre newKerala.com Edwards.
Stanice na sledovanie Sovietov
Okrem sledovania klimatických zmien majú zariadenia z čias studenej vojny aj iné uplatnenie.
Napríklad tesne po katastrofe vo Fukušime sledovali vedci z Organizácie pre dohľad na dodržiavanie zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok rádioaktívny oblak, ktorý pochádzal z poškodených japonských jadrových reaktorov. Slúžila im na to celosvetová sieť monitorovacích staníc.
Tieto stanice postavila americká armáda a pôvodne mali sledovať sovietsky zbrojný program či sovietsky pokrok vo vývoji nukleárnych zbraní.
