PRAHA, BRATISLAVA. Počas minuloročnej sezóny na lokalite Tell el-Dab’a vo východnej delte Nílu objavil tím rakúskych archeológov šestnásť odseknutých pravých rúk.
Prvý raz tak vedci svojim objavom potvrdili staroegyptský barbarský zvyk, ktorý sme dosiaľ poznali len zo starovekých reliéfov a textov. Predbežná správa o objave vyšla v časopise Egyptian Archaeology.
Obilné jamy plné rúk
Palác odborníci datovali do obdobia vlády Hyksósov a skúmajú ho už od roku 2006. Výskum na jeseň 2011 sa sústredil na severovýchodnú časť. Vtedy vedci zistil prístavbu s masívnym ohradným múrom - budovou so štyrmi radmi stĺpov a dvorom.
V nej sa nachádzali obilné jamy zo staršej fázy osídlenia, v čase prístavby však štyri z nich zjavne využili na uloženie šestnástich pravých rúk.
Tento zvyk dnes poznáme z písomných prameňov a reliéfov, napríklad na stéle oslavujúcej víťazstvo kráľa Merenptaha z 19. dynastie nad Líbyjčanmi.
Porazeným a zabitým zajatcom sa odtínali pravé ruky, aby sa dali ľahšie spočítať straty nepriateľa. Egyptskí vojaci takto dokazovali aj osobnú statočnosť, ak zozbierali ruky vlastnoručne zabitých protivníkov.
Pôvodcov zvyku dodnes nepoznáme, no mohli nimi byť Egypťania aj Hyksósi. Podľa Merenptahovej stély sa odtínali aj penisy nepriateľov, tie sa však archeologicky dokázať nedajú.
Avaris, hlavné mesto Hyksósov
Tell el-Dab’a je jednou z najdôležitejších egyptských lokalít, ktoré odborníci skúmajú v druhej polovici dvadsiateho storočia.
Najdlhšie bol vedúcim projektu rakúsky archeológ Manfred Bietak a táto lokalita bola v takzvanom Druhom prechodnom období (približne 1759 až 1539 pred našim letopočtom) hlavným mestom časti Egypta.
Zabrali ju však Hyksósi, semitské kmene zo západnej Ázie, a nazývali ju Avaris. Stal sa administratívnym a vojenským centrom hyksóskej 14. a 15. dynastie.
Egypťania následne od vojensky vyspelejších Hyksósov prevzali bronz, nové typy zbraní, napríklad meče, kone a bojové vozy. Nová ríša (približne 1539 až 1077 pred našim letopočtom) potom začala práve dobytím mesta Avaris a vyhnaním hyksóskej elity.
FOTO - WIKIMEDIA
Aj minojské fresky
Objav rúk v Tell el-Dab’e však nebolo najväčším prekvapením na pôde Egypta. Tým sa stal nález množstvo fragmentov minojských fresiek, ktoré dodržiavali krétske techniky aj umelecké motívy.
Nechýbala ani bohatá florálna výzdoba a typicky mínojský skok cez býka. Fresky pravdepodobne vytvorili umelci z Kréty, ktorých Egypťania pozvali do svojej krajiny počas 18. dynastie.
Tell el-Dab’a nie je jedinou výnimočnou lokalitou v tejto časti Egypta. Prvotný záujem archeológov v oblasti na konci devätnásteho storočia súvisel s možnou prítomnosťou Izraelitov počas ich egyptského zajatia.
Najvýznamnejším objavom sú takmer neporušené kráľovské hroby panovníkov 21. dynastie, ktoré objavil tím P. Monteta v predvečer druhej svetovej vojny na lokalite Tanis.
Objav sa svojím významom dá porovnať s Tutanchamónovou hrobkou, pre vojnu však výskum nezískal takmer žiadnu publicitu. Predmety sú dnes vystavené v Egyptskom múzeu v Káhire.
Praveké centrum
V poslednej dobe prekvapujú najmä nálezy na lokalite Tell el-Farcha, kde pracujú poľskí archeológovia z Jagellonskej univerzity v Krakove.
Odkryli bohaté centrum pravekého obchodu zo sklonku staroegyptského praveku. Pravdepodobne ho dobyli a podmanili pri zjednocovaní egyptského štátu pred 1. dynastiou. Vedci tu našli palác, archaické zlaté sošky, takzvaného „Zlatého muža“, aj unikátny zásobník slonovinových sošiek či rozsiahle zariadenia na varenie piva, postavené z nepálených tehál.
Bohatstvo miestnej komunity dokumentuje viacfázové pohrebisko, jej absolútny úpadok zase chudobné hroby zo Starej ríše.
FOTO - farkha.org
Slovensko-poľský výskum
Na poznávaní hyksóskej a egyptskej kultúry vo východnej delte Nílu sa už päť rokov podieľa aj poľsko-slovenská expedícia, na lokalite Tell el-Retábí.
Projekt organizuje slovenská Nadácia Aigyptos a poľský Archeologický ústav na Varšavskej univerzite. Staršie výskumy načali pevnosť z obdobia Novej ríše, nový výskum teraz vytvára presnú dokumentáciu lokality.
Podarilo sa tam objaviť dosiaľ neznáme hyksóske pohrebisko a dokázať civilné, nevojenské osídlenie vo vnútri hradieb na začiatku Novej ríše.
Autor je egyptológ, Český egyptologický ústav FF UK.
Autor: Martin Odler
