BRATISLAVA. Teoretici to predpovedali už dávnejšie. Aj keď väčšina kôp galaxií sa tak nespráva a sú to na vesmírne pomery relatívne mŕtve miesta so starými hviezdami, aj v takýchto ohromných kozmických zoskupeniach môžu vznikať nové slnká – a sú to stovky za rok.
Až dosiaľ však astronómovia na nič podobné nenarazili. Teraz sa však vedcom a desiatke teleskopov po celom svete vrátane vesmírneho observatória Chandra podarilo naraziť na vzdialenú kopu prezývanú Fénix.
Zistili, že v najväčšej zo zhluku galaxií vznikne ročne zhruba sedemstoštyridsať nových hviezd.
Znovuzrodenie galaxie
Problémom pri takýchto kozmických superzoskupeniach nie je prinízka teplota na vznik hviezd, ale naopak, privysoká. Ukazuje sa však, že masívna čierna diera v strede Fénixa nie je dosť výkonná na to, aby do okolia vystreľovala dostatočne silné prúdy energie.
A to aj napriek tomu, že táto kopa je podľa amerického NASA najsilnejším producentom röntgenového žiarenia zo známych galaktických kôp.
„Zatiaľ čo galaxie v centre takýchto kôp miliardy rokov driemu, centrálna galaxia v tejto kope sa znovu prebudila k životu,“ hovorí v tlačovej správe Michael McDonald, prvý autor štúdie v magazíne Nature. „Mýtus o Fénixovi, vtákovi, ktorý vstane z mŕtvych, je dobrým spôsobom, ako opísať tento objekt.“
Obrovská čierna diera
Kopa Fénix leží takmer šesť miliárd svetelných rokov ďaleko v rovnomennom súhvezdí Fénix. V strede systému je čierna diera s hmotnosťou asi 20 miliárd našich Sĺnk, ktorá sa každý rok zväčšuje.
