BRATISLAVA. V učebniciach to vyzerá jednoducho. Kdesi v Afrike pred miliónmi rokov jestvovalo zviera, pradávny predok človeka spoločný s predkami dnešných primátov, z ktorého sme sa krok po kroku vyvinuli my - ľudia.
V skutočnosti to bolo oveľa zložitejšie, s množstvom slepých odbočiek a druhov, ktoré do dnešných dní neprežili. A teraz vedci zistili, že možno neplatí ani predpoklad, že posledný spoločný predok šimpanzov a ľudí žil niekedy pred štyrmi až šiestimi miliónmi rokov. Nový výskum naznačuje, že naše línie sa mohli oddeliť dávnejšie.
K pôvodným číslam podľa magazínu Science dospeli vedci tak, že zrátali množstvo rozdielov v DNA medzi ľuďmi a našimi príbuznými a z predpokladanej miery počtu mutácií primátov odvodili vek, kedy sa ľudská línia oddelila od šimpanzej či gorilej. Tím antropologičky Lindy Vigilantovej z Inštitútu Maxa Plancka však zvolil inú metódu.
Podľa štúdie v magazíne PNAS vedci preskúmali stovky gorilích a šimpanzích rodín, zistili, v akom priemernom veku majú matky mladé.
Potom preskúmali množstvo mutácií medzi rodičmi a ich potomstvom a z toho odvodili mieru zmeny medzi generáciami. Zistili, že spoločný predok homininov a šimpanzov mohol žiť až pred siedmimi, či dokonca trinástimi miliónmi rokov. V prípade línie človeka, šimpanza a gorily to je od osem až devätnásť miliónov rokov.
Tento väčší časový rozdiel môže podľa vedcov vysvetľovať aj niektoré nedávne fosílne nálezy. Podľa antropológov totiž vyzerali tak, že patria do línie homininov. Boli však staršie ako okamih, keď sa praľudia a prašimpanzy od seba oddelili. (tp)
