TOKIO, BRATISLAVA. Na prvý pohľad nijaký rozdiel neuvidíte. Drobný motýľ, ktorý môže mať rôznu farbu krídiel, vyzerá podobne ako tie, čo sa vyliahli pred rokom či dvoma.
No tento hmyz, ktorý zvyčajne žije vo viacerých regiónoch Ázie, je predsa len iný. A odlišnosti nespôsobili prirodzené zmeny jeho prostredia ani tlak predátorov. Spôsobila ich nehoda v jadrovej elektrárni Fukušima.
Výsledkom sú drobné mutanty, motýle, ktoré majú poškodený zrak, menšie krídla s iným tvarom či dlhšie nohy a tykadlá. Na príčine je rádioaktivita.
Neskôr ešte viac
Fakty
Zmutované motýle
- Prvá generácia vykazovala mutácie u 12 percent motýľov.
- Pri druhej to už bolo 18 a pri tretej 34 percent populácie.
- Po polroku vykazovala mutácie viac ako polovica motýľov z okolia Fukušimy.
Japonskí vedci skúmajú motýlí druh Pseudozizeeria maha viac než desať rokov. Hmyz využívajú ako akýsi ukazovateľ zmien v životnom prostredí.
Zväčša biológov zaujímal vplyv globálneho otepľovania, po minuloročnej nehode vo Fukušime sa však rozhodli pozrieť na prípadný vplyv zamorenia. A výsledky ich prekvapili.
Už prvá generácia motýľov, ktoré boli ako larvy vystavené rádioaktívnemu spadu, vykazovala abnormálne zmeny. V druhej a tretej generácii hmyzu sa podiel týchto mutácií podľa štúdie v magazíne Scientific Reports dokonca zvyšoval.
Vedci tak predpokladajú, že neskoršie mutácie spôsobila kontaminovaná potrava i mutácie získané od rodičov a stačilo, ak bol žiareniu vystavený iba jeden z nich. Podobné zmeny naznačovali aj laboratórne testy, keď samotní vedci vystavili larvy radiácii.
„Dospeli sme k záveru, že radiácia z elektrárne Fukušima poškodila gény motýľov,“ zdôrazňuje podľa agentúry AFP vedúci výskumu Džodži Otaki.
Problém s návratom
Entomológovia prvý raz zbierali larvy v okolí Fukušimy dva mesiace po nehode. Druhý raz sa do oblasti vrátili zhruba po pol roku. Samotné motýle sa potom liahli v ich laboratóriách, ktoré bývali od elektrárne stovky kilometrov ďaleko. Hmyz následne porovnávali so vzorkami, ktoré získali z iných oblastí Japonska.
„Naše výsledky boli nečakané,“ dodáva podľa BBC Otaki. „Verilo sa, že hmyz je veľmi odolný voči radiácii.“
Biológovia teraz zdôrazňujú, že ich štúdia môže byť kľúčová pre prípadný návrat obyvateľov do najhoršie postihnutej oblasti. Ukazuje totiž, že nebezpečné rádioizotopy dokážu spôsobovať problémy aj dlho po tom, ak sa prirodzenou cestou rozpadli.
