PRETÓRIA, BRATISLAVA. Keď ho matka odmietla kŕmiť, jeho šance na prežitie zostali takmer nulové. Stokilový štvormesačný samček čierneho nosorožca teraz vypije na dúšok dva litre mlieka z fľaše od kokakoly a naháňa sa s opatrovateľmi.
Vzácny prášok z rohov
Zatiaľ nepomenované mláďa je obyvateľom prvého sirotinca pre nosorožce v Južnej Afrike. Organizácia Entabeni Safari Conservancy chce pomôcť mláďatám zvierat, ktorých populáciu ohrozujú pytliaci. Najčastejšie im padnú za obeť tehotné samice alebo matky s mláďatami.
Fakty
Nosorožce
Ich populácia vo svete klesla od roku 1970 o 90 percent.
Dodnes prežilo päť druhov nosorožcov, z tohto všetky patria medzi ohrozené.
Najviac ohrozený je nosorožec jávsky (do 40 jedincov).
Vo svete dnes žije len asi 30-tisíc nosorožcov.
V Južnej Afrike žije najviac, asi 20tisíc jedincov.
„Bohužiaľ, mnohé mláďatá sa stanú sirotami, lebo ich matku zabijú pytliaci. Vedeli sme, že potrebujú špeciálnu starostlivosť,“ hovorí pre agentúru AFP opatrovateľka v sirotinci Karen Trendlerová.
Pytliaci pre rohy, ktoré predávajú do Ázie na tradičnú medicínu, zabijú ročne stovky zvierat.
Za prvý polrok tohto roka to bolo v Južnej Afrike takmer tristo kusov. Vlani ich zahynulo 448. Za posledné roky sa počet mŕtvych napriek zvýšenej ochrane prudko zvýšil.
Zisky v tomto odvetví sú podľa magazínu Spiegel porovnateľné len s drogovým biznisom a nútenou prostitúciou a priťahujú preto mafiu. Za gram rohu nosorožca možno dostať v Ázii na čiernom trhu podľa magazínu 133 dolárov (asi 107 eur). V Číne, Vietname či Laose totiž niektorí veria, že prášok z rohov dokáže vyliečiť choroby od rakoviny až po maláriu.
Ochranári sa uchyľujú k radikálnym riešeniam. V jednom z národných parkov preventívne odrezávajú nosorožcom rohy, aby sa nestali obeťou pytliakov. Zvieratá sú však potom zraniteľnejšie voči predátorom. Niektorí aktivisti zas vyzývajú na použitie jedu na rohy. Tu však pre zmenu hrozí veľké riziko ľuďom.
Žiadni turisti
V novom sirotinci budú mať zvieratá k dispozícii inkubátor, veterinárne potreby aj kamerový systém. Žiadna zoologická záhrada či safari však z neho nebude. Nechcú tu turistov a aj zamestnanci musia z bezpečnostných dôvodov prejsť prísnym výberovým konaním.
Asi o tridsiatku mláďat v sirotinci sa majú starať náhradní rodičia Mike a Nann, ktorí majú „naučiť nosorožce, ako byť nosorožcami“.
Čím budú staršie, tým väčší výbeh im ponechajú. Vo veku dva a pol až tri roky by sa mali vedieť vrátiť do prírody. Tie, ktoré to nedokážu, pošlú na farmy, kde sa o ohrozené hrubokožce starajú.
Aj záchrana niekoľkých jedincov totiž znamená pre jeden z najohrozenejších druhov zvierat veľa.
