BRATISLAVA. Bude to jednosmerná cesta. Dobrovoľníci najskôr absolvujú rozsiahly výcvik v púšti a neskôr, okolo roku 2023 ich pošlú na dosiaľ najväčší vesmírny výlet ľudstva.
Mali by pristáť na Marse, kde ich pod dohľadom televíznych kamier budú čakať moduly naplnené zásobami.
Nejako takto si svoju misiu k červenej planéte predstavuje holandská súkromná spoločnosť Mars One.
A trúfa si so svojimi astronautmi predbehnúť aj americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Možné to je
„Mojou prvou reakciou bolo, že toto jednoducho nemôže fungovať,“ hovorí pre agentúru AFP o plánoch spoločnosti nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Gerard't Hooft.
„No po dôkladnejšom pohľade ma projekt presvedčil. Myslím, že možné to je.“
Firma inžiniera Basa Lansdorpa odhaduje, že celý projekt vyjde približne na šesť miliárd dolárov - a zaplatia ho zisky z televíznych prenosov.
To je pritom viac než dvojnásobok rozpočtu misie Curiosity, ktorá minulý týždeň pristála na Marse. NASA vytvorila vedeckú misiu, ale Holanďania plánujú akúsi reality šou.
Na planétu chcú poslať moduly so zásobami a robotické vozidlá, až potom budú nasledovať ľudia, ktorí majú na Marse žiť aj zomrieť. S ich návratom späť na Zem sa neráta.
Úplne presne?
Odborníci odhadujú, že aj keď tento ambiciózny plán nie je nemožný, nie je ani veľmi uskutočniteľný.
Budúci marsonauti by museli nielen prežiť cestu vesmírom, ale aj pristátie a k zásobám na planéte sa vôbec dostať.
„Ak vozidlo, ktoré má postaviť obývacie moduly, pristane sto alebo len dvadsať kilometrov mimo, bude to veľmi ťažké,“ zdôrazňuje Jorge Vago z Európskej kozmickej agentúry.
