Článok vznikol v spolupráci s magazínom In Vivo.
BRATISLAVA. Už Charles Darwin tvrdil, že všetko živé na našej planéte spája spoločný predok. A už od jeho čias vedci i rôzni výskumníci po tomto predkovi pátrali. Doterajšie paleontologické, biochemické alebo genetické štúdie však jednoznačný výsledok nepriniesli.
Teraz však genetici použili novú metódu na odhaľovanie a porovnávanie proteínov rôznych organizmov v ohromných, no často neprehľadných génových bankách. Nachádza sa v nich až 600-tisíc génov z viac ako 6-tisíc druhov organizmov. A zistili, že všetko pravdepodobne pochádza z aktinobaktérií.
Prvý prapredok?
Tím vedcov pod vedením fyzikálneho chemika Williama Duaxa sa zameral na proteíny, ktoré sa nachádzajú v ribozómoch, čo sú bunkové organely, v ktorých prebieha syntéza proteínov. Ribozómové proteíny totiž možno ľahko a presne identifikovať a ich prenos sa odohráva iba pri rozmnožovaní.
Výskumníkom sa podarilo proteíny štruktúrne zoradiť, vďaka čomu ľahšie odhaľovali malé rozdiely. A to boli presne tie rozdiely, ktoré naznačujú, že organizmy patria k odlišným skupinám.
Takto sa odborníkom podarilo vylúštiť zložitú spleť evolučných príbuzenských vzťahov a v konečnom dôsledku aj odhaliť, že bohato rozvetvený „evolučný strom“ vychádza práve z aktinobaktérií.
Najbežnejšie v pôde
Aktinobaktérie patria medzi najbežnejšie mikróby v pôde. Hrajú dôležitú úlohu v rozklade organických látok a niekedy vytvárajú vláknité kolónie.
Svoje výsledky Duax spolu s kolegami prezentoval na stretnutí Americkej kryštalografickej spoločnosti, ktoré sa odohralo na prelome júla a augusta v Bostone.
Uviedol tam, že jeho tím vykonal analýzy dvoch skupín proteínov nazývaných S19 a S13 a obe ukazovali na aktinobaktérie – teda skupinu, do ktorej patril posledný spoločný predok všetkého súčasného života.
Zdroje: Newswise, The FASEB Journal
Autor: Dušan Valent