BRATISLAVA. Stalo sa tak niekedy pred približne dvoma miliónmi rokov. Zhruba odvtedy hovoríme o rode Homo, vývoji viacerých druhov homininov, na ktorého konci sme my - moderní ľudia.
V skutočnosti je však celý tento príbeh podstatne zložitejší. Nie sme si istí, kto je naším priamym predkom, a napokon ani tým, kto to vlastne títo moderní ľudia sú.
Nový nález z Kene túto záhadu ešte komplikuje. Na východ od jazera Turkana paleoantropológovia objavili zvláštne pozostatky, ktoré patrili dávnemu príbuznému človeka. Vyzeral však inak ako človek zručný aj vzpriamený, no pravdepodobne žil v rovnakom čase a na podobnom území.
Ďalší pračlovek
Pred štyridsiatimi rokmi vedci objavili zvláštnu lebku. Naznačovala, že tvár jej nositeľa mala skôr plochý než vystupujúci tvar. Inak boli usporiadané aj zuby.
Vedci si však neboli istí, či ten, komu patrila, bol iba postihnutý, alebo ide naozaj o nový druhy pračloveka. Nové nálezy, ktoré britský tím Meave Leakeyovej zverejnil teraz v magazíne Nature, naznačujú, že nešlo o žiadnu anomáliu.
Lícna kosť, kompletná spodná čeľusť a časť ďalšej čeľuste majú zhruba 1,78 až 1,95 milióna rokov a všetky vykazujú podobné znaky. Vedci ich objavili len približne desať kilometrov od nálezu zo sedemdesiatych rokov.
„Bolo úžasné vzrušujúce, keď sa kosť mladého jedinca začala pomaly vynárať zo skaly,“ hovorí pre Nature Leakeyová. „A tá podobnosť s jedincom z roku 1972 bola taká nápadná.“
Koncom sedemdesiatych rokov niektorí vedci tento druh nazvali Homo rudolfensis. Zvyčajne k nemu však zaraďovali rôznorodé fosílie, nie všetci preto s podobným názvom súhlasia. Ak však k H. rudolfensis patril aj nález spred štyroch desaťročí, potom k nemu patria i tie aktuálne.
Darwin mal pravdu
„S novými fosíliami môžeme určite povedať toto,“ zdôrazňuje aj pre National Geographic Leakeyová. „Sú tu dve skupiny nevzpriamených, ktoré žili jedna vedľa druhej pri jazere Turkana.“
Odborníkov teraz fascinuje otázka, ako vôbec mohli naši príbuzní a predkovia - predpokladá sa, že naším priamym predkom môže byť práve človek vzpriamený - žiť vedľa seba.
Antropológovia už pripúšťajú, že dávni praľudia nemuseli súperiť o rovnakú potravu, keďže každý jedol čosi iné. Lebka zo sedemdesiatych rokov napríklad naznačuje, že H. rudolfensis mal silnejšie lícne kosti, a preto sa dokázal živiť aj orechmi, tvrdým ovocím, možno dokonca mäsom.
„Darwin kedysi povedal, že nájsť pôvod človeka bude veľmi ťažké,“ dodáva Leakeyová. „Myslím si, že ako väčšinou v prípade Darwina, znovu mal pravdu.“