Zomrel objaviteľ prvého neolitického mesta

James Mellaart bol jednou z najkontroverznejších osobností archeológie. Preslávil sa výskumami Hacilaru a Çatal Hüyüku, no aj jedným z najväčších podvodov.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

James Mellaart bol jednou z najkontroverznejších osobností svetovej archeológie. Preslávil sa výskumami Hacilaru a Çatal Hüyüku, no aj jedným z najväčších archeologických podvodov v dvadsiatom storočí.

BRATISLAVA. Objavil a skúmal dve z najvýznamnejších neolitických lokalít v Turecku. No s jeho menom sa spája aj takzvaná „aféra Dorak“, ktorá patrila k najväčším archeologickým podvodom v dvadsiatom storočí. James Mellaart zomrel 29. júla.

Rozhodla kniha

Mellaart sa narodil 14. novembra v roku 1925 v Londýne. Jeho otec bol historik umenia, špecialista na starých holandských majstrov. Keď mal iba šesť rokov, jeho rodina sa presťahovala do Leidenu, kde mu o päť rokov neskôr jeho strýko daroval knihu o starovekom Egypte.

Mladík sa vtedy rozhodol pre budúcu kariéru. Počas druhej svetovej vojny preto pracoval ako brigádnik v leidenskom Národnom múzeu starožitností, v najdôležitejšej holandskej zbierke starovekých pamiatok. Študovať však mohol až po vojne a dejiny staroveku a egyptológiu absolvoval na University College v Londýne.

Çatal Hüyük

V päťdesiatych rokoch sa Mellaart stal zástupcom riaditeľa Britského archeologického ústavu v Ankare. Vďaka tejto funkcii mohol viesť výskumy na lokalitách Hacilar (1957 až 1960) a Çatal Hüyük (1961 až 1963).

V tej dobe boli neolitické náleziská v strednom Turecku prakticky neznáme a v Hacilare bola preskúmaná len neolitická osada a eneolitické opevnenie. Çatal Hüyük však mal osídlenie z rovnakých období, pričom staršie fázy Mellaart nazval neolitickým mestom (datuje sa približne do rokov 7400-6000 pred našim letopočtom).

Toto sídlisko bolo postavené z pravouhlých domov natlačených vedľa seba. Do domov sa liezlo rebríkmi cez strechy, obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, dobytkárstvom a lovom a kosti svojich zosnulých pochovávali pod podlahy vlastných domov.

To však nebolo tým najväčším prekvapením. Vedcov zaskočilo, že lokalita bola preplnená umením: domy mali na omietke nástenné maľby, nachádzali sa tam i hlinené reliéfy aj sošky.

Ohromujúci bol však aj rozsah a pestrosť malieb, kde prevažovali leopardy a dobytok, unikátne scény s bezhlavými ľuďmi či výbuchu sopky (túto maľbu sa však nepodarilo zachrániť).

James Mellaart pri práci.

Aféra Dorak

Ak by ostalo iba pri týchto objavoch, Mellaarta by sme dnes považovali za významného archeológa a vedca. Preslávila ho však iná aféra.

Koncom päťdesiatych rokov sa mu údajne stala zvláštna príhoda. V roku 1958 zazrel vo vlaku ženu so starovekým zlatým náramkom na ruke. Zoznámil sa s ňou a tá ho údajne zaviedla domov, k ďalším starožitnostiam.

Žiadnu mu však nedovolila odniesť a Mellaart si ich mohol iba nakresliť. Zdokumentované artefakty sa takto vraj našli pri dedine Dorak na brehu Marmarského mora. Poklad mal okrem iného obsahovať aj strieborný meč, zlaté a strieborné náramky, obradné sekery a dýky či sošku bohyne z elektra - zliatiny zlata a striebra.

Ďalšou súčasťou mal byť fragment zlatej fólie s menom egyptského panovníka 5. dynastie, Sahureho, ktorý údajne pochádzal z kráľovského trónu.

Mellaartove kresby a článok vytlačili v Illustrated London News nasledujúci rok. Tvrdil v ňom, že predmety pochádzajú z kráľovských hrobiek yortanskej kultúry, ktorá v ranej dobe bronzovej susedila s Trójou.

Problémom však je, že nikto okrem Mellaarta nálezy z Doraku nevidel. Tureckú ženu sa vypátrať nepodarilo a jej údajný list povoľujúci publikovanie nálezu napísala pravdepodobne Mellaartova manželka Arlette.

Dnešné vykopávky na Çatal Hüyüku.

Po Çatal Hüyüku

Slávny vedec bol následne v Turecku obvinený z prepašovania artefaktov z Doraku do zahraničia (niečo podobné sa podarilo desaťročia predtým Heinrichovi Schliemannovi.)

Problémy nastali aj v Çatal Hüyüku, kde robotníci rozkrádali nálezy a predávali ich na čiernom trhu. V roku 1965 tak turecká pamiatková správa Mellaartovi nepredĺžila povolenie na archeologický výskum a vedec sa presunul naspäť do Británie, kde až do roku 1994 prednášal na Londýnskej univerzite archeológiu Anatólie.

Autor je egyptológ.

ico

Aféra aj tajomstvá

Turecko zrejme ukrýva ďalšie tajomstvá - staré náboženské stavby a najstaršie sochy i reliéfy.

Lokalita Çatal Hüyük ešte neprezradila všetky tajomstvá. Od roku 1993 na nej prebieha medzinárodný výskumný projekt, ktorý vedie významný britský archeológ Ian Hodder.

Komplexnosť maľovanej výzdoby v neolitickej Anatólii zatiaľ nemá žiadnu obdobu, z lokality pritom vedci preskúmali len asi päť percent plochy.

Neolitické náleziská v Turecku však prekvapujú aj naďalej a Çatal Hüyük nebol jedinou impozantnou lokalitou.

Na náleziskách Göbekli Tepe a Nevalı Çori sa podarilo objaviť ešte staršie náboženské stavby a dosiaľ najstaršie príklady monumentálneho kamenného sochárstva a reliéfov, ktoré pochádzajú z obdobia predkeramického neolitu.

Seriózne egyptologické práce dodnes citujú nález z Doraku, je však veľmi málo pravdepodobné, že egyptský kráľ by komukoľvek posielal svoj trón.

O afére vznikla kniha ešte v šesťdesiatych rokoch a prípad zhrnula aj novinárka Suzan Mazurová.

Asi sa však nikdy nedozvieme, či Mellaart bol obeťou, alebo iniciátorom jedného z najväčších podvodov v archeológii dvadsiateho storočia.

Martin Odler

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  2. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  3. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  5. Alarica – new business project in the market of shoes
  6. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  7. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  10. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 12 474
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 320
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 181
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 004
  5. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 1 875
  6. Kam do tepla v januári? 1 729
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 371
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 110
  9. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 1 041
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 896

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Čipový génius Rado Danilák: Viem, ako súperiť s Intelom

Počítačový výskumník a podnikateľ so slovenskými koreňmi vysvetľuje, ako sa môže presadiť malý hráč.

KOMENTÁRE

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

TECH

Historici sa mýlia, čiernu smrť roznieslo čosi iné

Nový výskum naznačuje, ako sa problém šíril.

Neprehliadnite tiež

Fyzikálna záhada. Neutrónové hviezdy svietia aj po zrážke

Dosvit po zrážke neutrónových hviezd je čoraz jasnejší, vyvracia očakávania.

V NASA prestali pracovať. Musk musel odložiť test rakety

Američanom sa nepodarilo schváliť štátny rozpočet. Kennedyho vesmírne stredisko prestáva pracovať.

Obchod bez radov a pokladní. Otvorili prvý Amazon Go

Obchod využíva rovnaké technológie ako autonómne autá.

Spravili krok k včasnému odhaleniu rakoviny, krvný test má veľkú úspešnosť

Test dokázal určiť aj päť typov rakoviny, na ktoré doteraz neexistuje skríning.

Prečo hrá mozog džezového a klasického pianistu rovnakú skladbu inak

Mozgy džezových a klasických pianistov fungujú rozdielne. Dokonca aj vtedy, keď hrajú tú istú skladbu.