Zomrel objaviteľ prvého neolitického mesta

James Mellaart bol jednou z najkontroverznejších osobností archeológie. Preslávil sa výskumami Hacilaru a Çatal Hüyüku, no aj jedným z najväčších podvodov.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

James Mellaart bol jednou z najkontroverznejších osobností svetovej archeológie. Preslávil sa výskumami Hacilaru a Çatal Hüyüku, no aj jedným z najväčších archeologických podvodov v dvadsiatom storočí.

BRATISLAVA. Objavil a skúmal dve z najvýznamnejších neolitických lokalít v Turecku. No s jeho menom sa spája aj takzvaná „aféra Dorak“, ktorá patrila k najväčším archeologickým podvodom v dvadsiatom storočí. James Mellaart zomrel 29. júla.

Rozhodla kniha

Mellaart sa narodil 14. novembra v roku 1925 v Londýne. Jeho otec bol historik umenia, špecialista na starých holandských majstrov. Keď mal iba šesť rokov, jeho rodina sa presťahovala do Leidenu, kde mu o päť rokov neskôr jeho strýko daroval knihu o starovekom Egypte.

Mladík sa vtedy rozhodol pre budúcu kariéru. Počas druhej svetovej vojny preto pracoval ako brigádnik v leidenskom Národnom múzeu starožitností, v najdôležitejšej holandskej zbierke starovekých pamiatok. Študovať však mohol až po vojne a dejiny staroveku a egyptológiu absolvoval na University College v Londýne.

Çatal Hüyük

V päťdesiatych rokoch sa Mellaart stal zástupcom riaditeľa Britského archeologického ústavu v Ankare. Vďaka tejto funkcii mohol viesť výskumy na lokalitách Hacilar (1957 až 1960) a Çatal Hüyük (1961 až 1963).

V tej dobe boli neolitické náleziská v strednom Turecku prakticky neznáme a v Hacilare bola preskúmaná len neolitická osada a eneolitické opevnenie. Çatal Hüyük však mal osídlenie z rovnakých období, pričom staršie fázy Mellaart nazval neolitickým mestom (datuje sa približne do rokov 7400-6000 pred našim letopočtom).

Toto sídlisko bolo postavené z pravouhlých domov natlačených vedľa seba. Do domov sa liezlo rebríkmi cez strechy, obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, dobytkárstvom a lovom a kosti svojich zosnulých pochovávali pod podlahy vlastných domov.

To však nebolo tým najväčším prekvapením. Vedcov zaskočilo, že lokalita bola preplnená umením: domy mali na omietke nástenné maľby, nachádzali sa tam i hlinené reliéfy aj sošky.

Ohromujúci bol však aj rozsah a pestrosť malieb, kde prevažovali leopardy a dobytok, unikátne scény s bezhlavými ľuďmi či výbuchu sopky (túto maľbu sa však nepodarilo zachrániť).

James Mellaart pri práci.

Aféra Dorak

Ak by ostalo iba pri týchto objavoch, Mellaarta by sme dnes považovali za významného archeológa a vedca. Preslávila ho však iná aféra.

Koncom päťdesiatych rokov sa mu údajne stala zvláštna príhoda. V roku 1958 zazrel vo vlaku ženu so starovekým zlatým náramkom na ruke. Zoznámil sa s ňou a tá ho údajne zaviedla domov, k ďalším starožitnostiam.

Žiadnu mu však nedovolila odniesť a Mellaart si ich mohol iba nakresliť. Zdokumentované artefakty sa takto vraj našli pri dedine Dorak na brehu Marmarského mora. Poklad mal okrem iného obsahovať aj strieborný meč, zlaté a strieborné náramky, obradné sekery a dýky či sošku bohyne z elektra - zliatiny zlata a striebra.

Ďalšou súčasťou mal byť fragment zlatej fólie s menom egyptského panovníka 5. dynastie, Sahureho, ktorý údajne pochádzal z kráľovského trónu.

Mellaartove kresby a článok vytlačili v Illustrated London News nasledujúci rok. Tvrdil v ňom, že predmety pochádzajú z kráľovských hrobiek yortanskej kultúry, ktorá v ranej dobe bronzovej susedila s Trójou.

Problémom však je, že nikto okrem Mellaarta nálezy z Doraku nevidel. Tureckú ženu sa vypátrať nepodarilo a jej údajný list povoľujúci publikovanie nálezu napísala pravdepodobne Mellaartova manželka Arlette.

Dnešné vykopávky na Çatal Hüyüku.

Po Çatal Hüyüku

Slávny vedec bol následne v Turecku obvinený z prepašovania artefaktov z Doraku do zahraničia (niečo podobné sa podarilo desaťročia predtým Heinrichovi Schliemannovi.)

Problémy nastali aj v Çatal Hüyüku, kde robotníci rozkrádali nálezy a predávali ich na čiernom trhu. V roku 1965 tak turecká pamiatková správa Mellaartovi nepredĺžila povolenie na archeologický výskum a vedec sa presunul naspäť do Británie, kde až do roku 1994 prednášal na Londýnskej univerzite archeológiu Anatólie.

Autor je egyptológ.

ico

Aféra aj tajomstvá

Turecko zrejme ukrýva ďalšie tajomstvá - staré náboženské stavby a najstaršie sochy i reliéfy.

Lokalita Çatal Hüyük ešte neprezradila všetky tajomstvá. Od roku 1993 na nej prebieha medzinárodný výskumný projekt, ktorý vedie významný britský archeológ Ian Hodder.

Komplexnosť maľovanej výzdoby v neolitickej Anatólii zatiaľ nemá žiadnu obdobu, z lokality pritom vedci preskúmali len asi päť percent plochy.

Neolitické náleziská v Turecku však prekvapujú aj naďalej a Çatal Hüyük nebol jedinou impozantnou lokalitou.

Na náleziskách Göbekli Tepe a Nevalı Çori sa podarilo objaviť ešte staršie náboženské stavby a dosiaľ najstaršie príklady monumentálneho kamenného sochárstva a reliéfov, ktoré pochádzajú z obdobia predkeramického neolitu.

Seriózne egyptologické práce dodnes citujú nález z Doraku, je však veľmi málo pravdepodobné, že egyptský kráľ by komukoľvek posielal svoj trón.

O afére vznikla kniha ešte v šesťdesiatych rokoch a prípad zhrnula aj novinárka Suzan Mazurová.

Asi sa však nikdy nedozvieme, či Mellaart bol obeťou, alebo iniciátorom jedného z najväčších podvodov v archeológii dvadsiateho storočia.

Martin Odler

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  3. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  4. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  5. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  6. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  7. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  8. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  9. Slovanet spustil LTE internet aj v okolí Prešova
  10. Košickí športovci „pustili žilou“
  1. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  3. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  4. Príbeh tradičného družstva - príbeh Alojza Kračinovského
  5. Parfum podľa zverokruhu. Zvoľte tú správnu vôňu
  6. Fascinuje ma nadšenie mladých ľudí, s akým hltajú nové trendy
  7. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  8. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  9. Chute a vône kórejskej kuchyne priamo v METRO
  10. Adient je tretí najlepší zamestnávateľ
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 24 465
  2. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 092
  3. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 10 155
  4. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 6 911
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 886
  6. Počet predplatiteľov SME.sk dosiahol ďalší rekord 5 709
  7. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí 5 046
  8. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 4 765
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 4 142
  10. Košickí športovci „pustili žilou“ 2 440

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Minister, ktorý robí zmeny a potom ich koriguje. Tomáš Drucker

Napriek istému sklamaniu nemálo odborníkov vraví, že Drucker by mohol byť najlepším ministrom zdravotníctva, akého Smer doteraz postavil.

KOMENTÁRE

Drucker je v polčase. Prečo má šancu vydržať ďalej

Kasting na nového ministra zdravotníctva sa tentoraz zrejme neuskutoční.

Neprehliadnite tiež

Arktída môže zhatiť šance na naplnenie Parížskej dohody

Ústup ľadu z Arktídy môže sprístupniť ohromné množstvá fosílnych palív. Využiť ich by bolo chybou.

PODCAST KLIK

Klik: Facebook môže vypnúť test Prieskumníka na Slovensku najbližšie týždne

Amazon po dobrých výsledkoch prepúšťal, Uber platí ženám menej, ale dáta diskrimináciu vo firme neukazujú. Odkiaľ sa rozdiel berie?

Nový experimentálny mozgový implantát môže zlepšiť pamäť

Pacienti mali o pätnásť percent lepšie výsledky, keď mali implantát.

Ostrovný štát malo pohltiť more. Výskum ukázal, že sa zväčšuje

Ostrovy sa zväčšili napriek narastajúcej hladine okolitého mora.

Na Slovensku máme internet už 26 rokov. Ako začínal?

Vo svete bol internet bežný, na Slovensku veľká novinka.