BRATISLAVA. Nachádzajú sa aj u dospelých, pri ich získavaní sa nemusia ničiť ľudské zárodky a dajú sa izolovať aj z tukového tkaniva alebo kostnej drene. Mezenchýmové kmeňové bunky sú dnes také populárne, že sa už využívajú pri liečbe mnohých problémov s imunitou či ochorení mozgu.
No až donedávna vedci nevedeli, ako vlastne účinkujú. Robert Miller a jeho kolegovia však prišli na mechanizmus ich účinku pri liečbe roztrúsenej sklerózy.
„Identifikovali rastový faktor, ktorý má prekvapujúco pozitívne účinky na poškodené neuróny“, hovorí pre magazín The Scientist Jacques Galipeau z Univerzity Emory.
Nevieme liečiť
Roztrúsená mozgovomiechová skleróza alebo skleróza multiplex je ochorenie imunitného systému, ktoré postihuje nervovú sústavu a vedie k trvalému postihnutiu.
Vlastné bunky pacienta z dosiaľ nezistených príčin napádajú myelínové pošvy jeho nervových vlákien. Nervové vlákna sú pritom dôležité pri prenose vzruchu - elektrického impulzu, pomocou ktorého komunikuje centrálny nervový systém s ostatnými orgánmi.
Pri skleróze však dochádza k rozpadu myelínovej pošvy, čo vedie k obnaženiu samotných vlákien a ich náchylnosti na ďalšie poškodenie. Výsledkom je zlé vedenie vzruchov, následné poruchy pohybov a zmyslového vnímania. A to nedokážeme liečiť.
Zvieratá sa uzdravili
Tím pod vedením Roberta Millera z Univerzity Case Western Reserve v Spojených štátoch publikovali štúdiu v magazíne Nature Neuroscience. V nej odborníci objavili rastový faktor, ktorý je zodpovedný za regeneráciu neurónov.
Vedci si tiež všimli, že ľudské mezenchýmové kmeňové bunky izolované z kostnej drene boli na pokusných myšiach schopné po transplantácii zvrátiť priebeh alergickej encefalomyelitídy, čo je zvierací modelu sklerózy multiplex.
„Zvieratá sa zrazu uzdravili“, spomína Miller. Túto ich schopnosť vedci vysvetľujú dvojakým účinkom transplantovaných buniek – na jednej strane sú mezenchýmové kmeňové bunky schopné oslabiť útok imunitného systému, na strane druhej aktívne pomáhajú v oprave poškodených vlákien.
Správna molekula
Vedci najskôr zistili, že samotné kmeňové bunky nie sú dôležité pre liečbu. Aj sérum, v ktorom bunky rástli a do ktorého uvoľňovali rôzne molekuly, malo rovnaký efekt na liečbu ochorenia vo zvieracom modeli.
To ich viedlo k záveru, že kmeňové bunky musia produkovať isté látky, rastový faktor zodpovedný za zvrat priebehu ochorenia. Posledným krokom bolo zistiť, o aký konkrétny faktor sa jedná.
Sériou experimentov dospeli biológovia k jedinej molekule, prezývanej HRF. Pôvodne ju našli v pečeni, kde podporovala delenie pečeňových buniek, no neskôr ju objavili aj v ďalších sústavách, vrátane nervovej.
„Bol som si istý, že HRF oslabuje útok imunitného systému a zároveň napomáha obnove myelínovej vrstvy“, hovorí Miller. „Pravdepodobne aj iné rastové faktory podporujú obnovu buniek, ale HRF je kritický“, dodáva.
Autor je doktorandom na Research Institute of Molecular Pathology vo Viedni.
Autor: Jakub Zmajkovič
