BRATISLAVA. Bola to ohromná zrážka. Niekedy pred viac ako tri a pol miliardami rokov narazil do Marsu asteroid a zanechal po sebe 150-kilometrový kráter Gale.
Práve v ňom v pondelok ráno pristálo robotické vozidlo Curiosity. A práve v ňom bude skúmať skaly a látky, bude hľadať stopy, ktoré vedcom na Zemi porozprávajú príbeh o planéte, čo nebola ani červená, ani suchá, a možno ani bez života.
Pozrite si prvé fotografie misie z Marsu.
Laboratórium v kozme
Vozidlo začne svoje pátranie pomocou kamery s vysokým rozlíšením. Keď objaví zaujímavý útvar, inžinieri dajú robotovi príkaz, aby sa vybral bližšie. Potom namieri svoj výkonný infralaser s dosahom až sedem metrov a ďalší z prístrojov preskúma základné výsledky.
Ak budú zaujímavé, Curiosity sa vyberie ku skale ešte bližšie. Natiahne rameno s presným mikroskopom a röntgenovým spektrometrom. A ak sa vedcom bude máliť aj toto, ešte stále môže použiť vrták, nabrať priame vzorky a vložiť ich do jedného z dvoch minilaboratórií.
„Už tam len tak neškriabeme povrch a nerobíme si fotky,“ hovorí pre BBC Ashwin Vasavada, pracujúci na americkej misii. „Toto sú laboratóriá, ktoré normálne zaberajú celú miestnosť - no scvrkli sa, pripravili sme ich pre vesmír a poslali na Mars.“
Vrstva po vrstve
Výber miesta pristátia nebol náhodný. Vedci predpokladajú, že kráter Gale a niekoľkokilometrová kopa navŕšených sedimentov v jeho strede - Aeolis Mons alebo Mount Sharp je ako kniha, ktorá dokáže rozprávať o minulosti červenej planéty.
Jednotlivé vrstvy zrejme zachytávajú klimatickú zmenu, keď sa z vlhkej planéty s oceánmi stalo suché a studené miesto plné skál a prachu.