BRATISLAVA. Sedem kľúčových minút, keď sa americká vesmírna misia musí spoľahnúť sama na seba. Sedem minút, počas ktorých vesmírni inžinieri nedokážu v prípade akýchkoľvek problémov zasiahnuť.
V pondelok ráno krátko po pol ôsmej ráno nášho času má na Marse pristáť americká kozmická misia Mars Science Laboratory, ktorá na červenej planéte vyloží robotické vozidlo Curiosity.
Minúty bez kontaktu
Posledné minúty budú najdôležitejšie. Sonda, ktorá vyštartovala zo Zeme minulý rok v novembri, vstúpi do atmosféry Marsu a začne pomaly brzdiť.
Najskôr využije trenie atmosféry, neskôr vypustí padák. Potom sa odpúta špeciálne zariadenie, musí naštartovať svoje drobné raketové motory a spomaliť pád natoľko, aby mohol rover pohodlne dosadnúť na prašné dno asi stopäťdesiatkilometrového kráteru Gale.
Problémom však je, že signálu z Marsu to k našej planéte trvá raz tak dlho, ako potrvá celý manéver. Misia za dve a pol miliardy dolárov sa preto musí spoľahnúť iba sama na seba.
„Vyzerá to trochu šialene,“ priznáva podľa BBC aj Adam Steltzner z Národného úradu pre letectvo a vesmír, ktorý má manéver na starosti. „No sľubujem vám, že toto je najmenej bláznivá metóda, ktorú môžete pri pristávaní vozidla s veľkosťou ako Curiosity na Marse použiť.“
Miesto pre život
Zhruba tonový americký rover veľký ako osobné auto je dosiaľ najväčším robotom, ktorý na povrch nášho vesmírneho suseda smeruje. Má preskúmať skaly v okolí svojho dosadnutia a hľadať stopy po podmienkach, ktoré by tam umožňovali život.
Ak by však aj na súčasnom Marse jestvovali mikróby, Curiosity zrejme nemá šancu ich objaviť. To by dokázala až prípadná ďalšia misia.
