Misia raketoplánu Challenger v roku 1983 vzbudila väčší záujem verejnosti ako zvyčajne. Nečudo. Členkou posádky mala byť aj prvá americká astronautka.
Otázky novinárov, ktorým musela pred štartom čeliť Sally Rideová (26. mája 1951 – 23. júla 2012), však naznačovali veľa o americkej spoločnosti. Ovplyvní let vaše reprodukčné orgány? Chcete mať deti? Ako sa vyrovnáte s menštruáciou vo vesmíre? Budete nosiť podprsenku? (Na poslednú otázku odpovedala, že prsia v nulovej gravitácii nepadajú.)
„Škoda, že naša spoločnosť nie je ďalej,“ povedala smutne skromná astronautka, ktorá sa snažila vyhýbať publicite a statusu celebrity.
Americká NASA sa so ženami vo vesmíre neponáhľala. Sovietsky zväz vyslal do kozmu Valentinu Tereškovovú už roku 1963, Američania svoj vesmírny ženský program zastavili.
„Muži pilotujú lietadlá a testujú ich. Fakt, že tam ženy nie sú, je súčasťou nášho sociálneho poriadku,“ povedal podľa Daily Telegraph v roku 1962 astronaut John Glen v Kongrese.
NASA sa odvážila medzi seba pustiť ženy až koncom 70. rokov. Vyštudovaná fyzička a astrofyzička Sally Rideová sa do neho prihlásila, keď uvidela inzerát v novinách. Výcvik nebol ľahký. Musela sa naučiť pilotovať stíhačku, skákať padákom či pohybovať sa v beztiažovom stave.
Na raketoplán Challenger si ju vybrali aj preto, že vedela pracovať s robotickým ramenom. Celkovo letela v dvoch misiách, vo vesmíre strávila sedem dní. Ďalší let jej prekazila havária Challengeru.
Práve Sally bola ako jediná vo vyšetrovacích komisia havárií Challengeru aj Columbie. Neskôr okrem iného vydávala vedecké knihy pre deti, napríklad aj o tom, ako sa je sendvič v nulovej gravitácii.
Prvý let Sally Rideovej sledovali v krajine milióny žien a dievčat a mnohé inšpiroval. "Milióny dievčat budú sedieť pred televízorom a uvidia, že raz z nich môžu byť astronautky, bádateľky či vedkyne," povedala vtedy Gloria Steinmenová, editorka magazínu Ms. Po nej letelo do vesmíru už 42 Američaniek.
