BRATISLAVA. Rok tam trvá iba tridsaťdva dní. A neplatí tam ani ďalšia z našich miestnych poučiek o pohyboch. Tam, asi dvadsať svetelných rokov ďaleko by sa Johannes Kepler vo svojom prvom zákone zmýlil.
Exoplanéty totiž okolo červeného hviezdneho trpaslíka Gliese 581 neobiehajú po eliptických dráhach, ale podobne ako kedysi tvrdila antika aj o našej slnečnej sústave krúžia v kruhoch. Navyše, najmenej dve z nich môžu ležať v takzvanej obývateľnej zóne, kde by mohli byť podmienky vhodné na prípadný život.
Asi existuje
Pred dvoma rokmi to vyzeralo na jednu z najzaujímavejších správ roka. Astronómovia údajne objavili planétu, ktorá sa zatiaľ najviac ponáša na našu Zem. A to dokonca viac než Venuša alebo Mars, aj keď leží v planetárnom systéme kdesi v súhvezdí Váhy.
Fakty
Obývateľná zóna
Je vzdialenosť okolo hviezdy, kde sú teoreticky podmienky vhodné na život.
Základom je možnosť vody v kvapalnom stave.
Problémom bolo, že táto novinka vydržala zhruba dva týždne. Ďalšie tímy astronómov totiž nedokázali existenciu exoplanéty Gliese 581 g potvrdiť a planéta tak zostala nanajvýš kandidátom, nie však vesmírnym objavom.
S tým sa však nezmieril pôvodný americký tím astronómov okolo Stevena Vogta z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz. Teraz vedci v najstaršom astronomickom magazíne Astronomische Nachrichten oznámili, že planétu našli aj v dátach svojich kritikov.
„Výsledok našej analýzy je iný,“ hovorí podľa USA Today Vogt. „Najmä čo sa týka náznaku planéty s hmotnosťou superzeme v obývateľnej zóne.“
Vedci tiež zistili, že na planéte - ak do úvahy nevezmeme prípadnú atmosféru - bude priemerná teplota medzi mínus tridsiatimi až mínus piatimi stupňami Celzia. Predpokladá sa, že na privrátenej strane by mohla byť vyššia, čo umožní tečúcu vodu.
Miliardy správnych
Dnes vieme o piatich vzdialených planétach, ktoré by mohli krúžiť v obývateľnej zóne. Všetky obiehajú menšie hviezdy, ako je tá naša, tri z nich dokonca červeného trpaslíka, relatívne malé a chladnejšie slnká, ktorých je v našej galaxii najviac.
„Zistili sme, že pravdepodobne veľká časť červených trpaslíkov má takéto systémy,“ dodáva Vogt. „Naznačuje to, že musia jestvovať najmenej desiatky miliárd takýchto systémov, a to len v našej galaxii. To je super.“
Robot preverí Mars
Curiosity letí skúmať červenú planétu. Hľadať bude prostredie vhodné na život.
BRATISLAVA. Má asi tonu a veľké je ako auto. O dva týždne sa pokúsi na Marse pristáť nové vozidlo amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír, rover Curiosity. Misia, ktorá už stála dve a pol miliardy dolárov, skúsi zistiť, či na červenej planéte sú, alebo boli podmienky pre život.
Skôr než rover vyštartuje na dvojročnú púť planétou, musí prežiť pristátie. „Pristátie Curiosity bude najťažším nielen v histórii misií NASA na Mars, ale robotických misií vôbec,“ zdôrazňuje pre Space.com John Grunsfeld zástupca NASA pre vedecké misie.
NASA už nazvala posledné minúty pred dosadnutím siedmimi minútami hrôzy. Tie musí zvládnuť Curiosity sám, keďže zostup pre časový posun nemôžu riadiť inžinieri.
Tomáš Prokopčák
