U slovenskej verejnosti má všetko, čo nejako súvisí s chémiou, veľmi zlé meno. Takýto zlý obraz chémie je spôsobený tým, že verejnosť nevie o pozitívnych stránkach chémie - najmä však tým, že rôzni environmentalisti s veľkou podporou novinárov zdôrazňujú negatívne stránky chémie. Chémia si takéto zlé meno nezaslúži.
Chémia je jednou z centrálnych vied, ktorej základy sú vo fyzike, avšak svojimi výsledkami ovplyvňuje tak rozvoj fyziky (vývoj nových materiálov s požadovanými vlastnosťami) ako aj rozvoj, najmä, modernej molekulárnej biológie či taktiež rozvoj medicíny (nové diagnostické techniky, nové liečivá a pod.).
Pravdepodobne málokto si uvedomuje, že s chémiou súvisí aj to, že počet obyvateľov Zeme sa zvýšil z 1,8 miliardy v r. 1920 na terajších 7 miliárd či očakávaných 9 miliárd v r. 2050, čo súvisí aj s podstatným predĺžením priemernej doby života.
Tieto pozitívne fakty sú práve dôsledkom aplikácie poznatkov chémie a aplikáciou výsledkov, ktoré dosiahli chemici.
Bez aplikácie agrochemikálií by poľnohospodári nedokázali vyprodukovať dostatok potravín pre rastúci počet obyvateľov a bez vývoja nových, účinných liekov by lekári nedokázali pacientov kvalitne liečiť, a tým predlžovať ich život. Bez aplikácií poznatkov chémie by molekulárni biológovia nemohli určiť genóm rastlín, živočíchov a človeka. Taktiež by sa bez chémie nedali robiť cielené génové manipulácie technologicky zaujímavých rastlín a pod.
Každodenná chémia
Väčšina laikov si neuvedomuje, že s výsledkami chémie, ktoré nám spríjemňujú život, sa stretávame každodenne. Začínajúc rannou hygienou (mydlá, kozmetika, voňavky), pokračujúc obliekaním (textílie), cestou do práce (auto v ktorom sa vezieme je plné výrobkov na báze chémie), cez deň používame počítač či mobil, ktoré by bez chémie neexistovali.
Po návrate domov si obvykle sadneme do pohodlného kresla (opäť chémia) a pozrieme niečo v televízii. Bez chémie by však bola obrazovka televízora iba čierna alebo bezfarebná. Bez týchto „drobností“ si už život nevieme predstaviť. Málokto si však uvedomuje, že bez chémie by sme nežili – žijeme vďaka tomu, že v našom organizme prebieha nespočetné množstvo chemických reakcií.
Ako by som teraz počul povzdych zelených – ale ten devastujúci vplyv chémie na atmosféru a celé životné prostredie. Je za to však zodpovedná chémia?
Americkí vedci dokázali, že najviac skleníkových plynov neprodukuje chemický priemysel, ale kosačky trávnikov, spreje na vlasy a pod.
Na poznámku environmentalistov, že kvôli produkcii veľkého množstva skleníkových plynov by bolo treba zastaviť všetky tepelné elektrárne a sústrediť sa na využitie slnečného svetla a vetra iba poznamenávam, že bez chémie v slnečných paneloch ako aj chémie v konvektoroch veterných elektrární by sa žiadna elektrická energia nedala vyrobiť.
Chemici, tak v základnom výskume, ako aj v aplikovanom výskume a vývoji si uvedomujú, že je potrebné chrániť životné prostredie. Preto súčasný chemický i farmaceutický priemysel robia všetko preto, aby sa do vzduchu či odpadových vôd nedostávali žiadne nebezpečné látky – snaží sa aby chémia bola zelená (green chemistry).
Dosahuje sa to nie iba mechanickými prostriedkami, t.j. rôznymi druhmi filtrov či čističkami odpadových vôd, ale najmä predchádzaním tvorby odpadov, najmä však toxických odpadov - a to vylepšením technológii, zavádzaním katalytických procesov, používaním málo prchavých rozpúšťadiel a pod.
Ľudské zlyhanie
Ako je teda možné, že sa v tlači dosť často objavujú správy o znečistení životného prostredia produktmi chémie?
Nuž preto, že niekto urobil chybu, ale za to nemôže chémia, ale konkrétny človek: či už tým, že neriadil výrobu tak, ako to bolo predpísané, alebo urobil takú chybu, že miesto gramov potrebnej látky pridal do zariadenia jej kilogramy a pod.
Posledný prípad sa môže ľahko stať v poľnohospodárstve. Súčasné pesticídy sú veľmi účinné a na 1 hektár porastu stačí použiť niekoľko gramov, maximálne desiatok gramov pesticídu. Niekomu sa môže zdať, že je to nejaká chyba a použije na hektár kilogram pesticídu a nešťastie je hotové.
Dovolím si tvrdiť, že bez chémie nebude možný pokrok ľudstva, a preto by bolo treba robiť všetko preto, aby sa na stredných školách pre chémiu podchytili kvalitní študenti a títo potom dostali na vysokých školách kvalitné, na výskume založené vzdelanie.
Pod dohľadom Únie
Toto platí nielen pre budúcich chemikov, ale aj budúcich učiteľov chémie. Preto sa neprestávam čudovať, že orgány EÚ, ale aj naše robia všetko preto, aby sa kvalitné vyučovanie chémie sťažilo, resp. až znemožnilo.
S úmyslom ochrániť zdravie pracovníkov v chemickom priemysle EÚ prijala legislatívu určujúcu, za akých podmienok možno s tou ktorou chemickou látkou pracovať. Vychádzajúc z toho sa samozrejmé ešte sprísnili podmienky pre kontakt adolescentov s chemikáliami.
Zabúda sa pritom na fakt, že pôvodné predpisy (zákazy) boli stanovené pre prácu s veľkými množstvami (kilogramy až tony), zatiaľ čo študenti pri školských pokusoch či laboratórnych cvičeniach pracujú iba s desiatkami miligramov zdravotne nebezpečných látok.
Tieto predpisy sa veľmi dôsledne uplatňujú Úradom verejného zdravotníctva SR a výsledkom ich prísneho uplatňovania je skutočnosť, že sa postupne ruší školské pokusníctvo na stredných školách, pomaly sa znemožní zapájanie našich študentov do Chemickej olympiády ako aj organizácia jej jednotlivých kôl.
Podstatne sa tiež sťaží zapájanie študentov chémie na vysokých školách do rôznych výskumných projektov.
Autor je organický chemik a profesor na Prírodovedeckej fakulte UK.
Autor: Štefan Toma
