Ani sa nevieme dohodnúť, či sú to živé tvory. Naisto však vieme iné: môžu byť extrémne nebezpečné, meniť svoju podobu a útočiť až tak, že výsledkom býva smrť.
Vírusy sú zvláštnou zložkou prírody, na svoje rozmnožovanie potrebujú hostiteľské bunky, kde sa občas aj na dlhší čas ukryjú, inokedy sa zase nekontrolovateľne množia a šíria.
Aj keď dodnes poriadne netušíme, ako takéto vírusy môžu zabíjať, už proti nim dokážeme bojovať - a vybojovať aspoň chronickú remízu. Platí to aj v prípade vírusu HIV či hepatitídy typu B. Nedokázali by sme to bez práce a objavov, ktoré pred desaťročiami urobil Antonín Holý (1. 9. 1936 - 16. 7. 2012).
Liek na HIV
V stredu vyšli všetky české seriózne denníky na titulnej strane s podobnou veľkou správou. Hovorili v nej, že v pondelok zomrel jeden z najdôležitejších českých vedcov posledného polstoročia.
Tvrdili, že zomrel človek, ktorý síce celý život pracoval v laboratóriu a na základnom výskume, no na konci boli skutočné lieky, napríklad antiretrovirotiká Viread či Truvada - ten sa paradoxne práve v deň jeho smrti dostal do amerických lekární.
Písali, že zomrel Antonín Holý, jeden z vážnych kandidátov na Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Vedec, ktorý napriek tomu, že nikdy skutočne neopustil Česko (a Československo) a český Ústav organickej chémie a biochémie, patril k najlepším na svete.
„Nechcem, aby to vyznelo cynicky, ale na ľudí pri výskume nemyslím," odkázal chemik pred rokmi v rozhovore pre denník MF Dnes. „Ak by som zachraňoval ľudstvo, tak by som sa časom zbláznil. Niektoré vlády totiž nerobia nič pre to, aby sa náš liek dostal k tým, ktorí ho potrebujú."
Antonín Holý začal s pokusmi už ako dieťa. FOTO - MF DNES
Pekné pokusy
Život Antonína Holého trochu pripomína hollywoodsky príbeh. Budúci uznávaný odborník na syntézu zlúčenín sa s chémiou stretol už ako chlapec. Traduje sa, že ako osemročný narazil na povale na starú učebnicu o „lučbe" (chémii). Do dávnej knižky plnej ilustrácií sa zamiloval a okamžite sa pokúsil o prvé experimenty.
„V drogérii sa dalo zohnať dosť chemikálií," spomínal podľa Lidových novín na začiatky. „A s tými sa dali robiť pekné pokusy." Vraj už ako chlapec mával Holý popálené prsty.
Koncom päťdesiatych rokov skončil budúci experimentátor Karlovu univerzitu s červeným diplomom, na škole však zostať nemohol. Český popularizátor vedy Karel Pacner spomína, že ho niekto udal pre poznámky na adresu sovietskych okupantov Maďarska. Holý preto odišiel do českej Akadémie vied, kde mu ponúkli prácu na nukleových kyselinách.
Rodiaci sa základný výskum nevyzeral na nejaké veľké aplikácie, a vlastne tak nevyzeral ešte niekoľko desaťročí. Nebyť niekoľkých náhod a šťastia.
V laboratóriu bol ako doma. FOTO - MF DNES
Lieky za milióny
„V roku 1968 stál v parku pred ústavom sovietsky tank a jeho hlaveň mierila priamo do okna môjho laboratória," spomínal Holý. „V tej zúfalej životnej situácii bolo najlepšie vrhnúť sa do práce."
Kým mnoho jeho kolegov emigrovalo do zahraničia, on sa rozhodol zostať v Československu. Bol jedináčik a chcel sa postarať o rodičov.
Našťastie, režim na chémiu nedohliadal až tak tvrdo ako na humanitné vedy. V sedemdesiatych rokoch sa tak na konferencii zoznámil s belgickým kolegom Erikom De Clercqom.
Českí chemici vtedy už mali sľubné látky, no nedokázali ich otestovať na živých organizmoch. A Belgičania zase hľadali zlúčeniny, ktoré by mohli vyskúšať. Jednou z nich bol aj tenofovir, ktorý sa ukázal ako extrémne šikovná látka na boj s vírusmi. Blokoval totiž ich množenie.
Po rokoch výskumu a testov predali vedci licenciu na budúci liek Američanom. No firma, ktorá ju kúpila, sa čoskoro zlúčila s inou - a o prípadný liek prestala mať záujem.
Vtedy mal Antonín Holý ďalšie šťastie. Zamestnanci farmaceutickej firmy si všimli potenciál látky, rozhodli sa spoločnosť opustiť, vziať si veľký úver a založiť novú. Výsledkom bola firma, ktorá dnes zarába miliardy dolárov.
Ale tiež lieky, čo vďaka výskumu Antonína Holého bojujú s HIV, proti zápalom sietnice, žltačke typu B či pásovému oparu. Sú to lieky, ktoré českým akademikom zarobia každý rok zhruba osemsto miliónov korún na patentových právach.
„Slovo vedec nemám rád, znie namyslene. Radšej mám výraz vedecký pracovník," opisoval pre MF Dnes svoju prácu Antonín Holý. „Tam je totiž slovo práca, ktorá je vo vede veľmi dôležitá. Ja nebádam, ale pracujem."