DAMASK, BRATISLAVA. Palmýra bola v staroveku povinnou zastávkou obchodníkov, ktorí niesli tovar z Ázie do Rímskej ríše. Až doteraz však vedci nevedeli, ako mohlo toto dvestotisícové mesto v strede sýrskej púšte prežiť.
Veľká metropola
Nešlo totiž o bežné mesto. V ruinách objavili veľké promenády s ohromnými stĺpmi a oslavnými oblúkmi. Zároveň aj pozostatky trhu, kde sa obchodovalo so striebrom či hodvábom z Orientu.
Do sýrskej púšte to prišiel zistiť archeológ Jorgen Christian Meyer. Počas štvorročného výskumu objavil vďaka satelitným snímkam pozostatky viac ako dvadsiatich menších poľnohospodárskych dedín, ktoré boli od Palmýry vzdialené maximálne dva dni chôdze.
Vedci však objavili aj umelé kanály a zásobárne vody, ktoré zachytávali dážď, a vďaka nim mohli v púšti rásť olivy, figy či jačmeň.
Vypĺňanie medzier
Fungujúce poľnohospodárstvo v strede súčasnej púšte mnohí pripisujú klimatickým zmenám, no Meyer to odmieta.
„Niektorí vedci týmito zmenami odôvodňujú hocičo, aj pády impérií, ale väčšina sa viacmenej zhoduje, že makroklimatické podmienky sa od staroveku veľmi nezmenili,“ cituje National Geographic Meyera. Za kultivovaním pôdy je podľa neho jednoznačne človek.
Meyerova práca je výnimočná v tom, že sa pri výskume nezameriava len na monumenty, ako je zvykom. „Vtedy strácame prehľad o tom, čo sa dialo v iných častiach spoločnosti. Meyer túto dieru vypĺňa,“ hovorí archeologička Cynthia Finlaysonová.
