BRATISLAVA. Vystrašené ryby natlačia k sebe. Ani to však nestačí, delfíny začnú okolo koristi opisovať kruhy a do vody vypúšťajú bublinky vzduchu. Ryby sa ešte viac zhluknú a stanú sa pre morské cicavce ľahkou korisťou.
Biológovia už dávnejšie pozorovali podobný spôsob lovu. Nechápali však, ako to delfíny dokážu. Podľa našich vedomostí o sonaroch totiž boli len dve možnosti.
Buď morské cicavce vyradia echolokáciu, ktorá je v prostredí s množstvom bubliniek úplne nepoužiteľná, keďže zvírená voda zanecháva rôzne falošné odrazy, alebo toho o sonaroch veľa nevieme a delfíny používajú čosi, čo nepoznáme.
Nový výskum naznačuje druhú možnosť. Tím Tima Leightona podľa štúdie v magazíne Proceedings of the Royal Society A prišiel na spôsob, ako by zvierací sonar mohol fungovať. Využíval by pulzy s rôznou amplitúdou a ich vzájomným sčítaním a odčítaním vznikne obraz, vďaka ktorému zviera rozozná korisť.
Vedci zatiaľ pripravili model, ktorý vychádza zo skutočných delfíních zvukov. Netušia však, či delfíny takto naozaj fungujú.
„Kým sa neuskutočnia výskumy delfíních sonarov vtedy, keď lovia vo vode plnej bublín, je to otvorená otázka,“ zdôrazňuje Leighton podľa Discovery News. „My sme len ukázali, že nie je nemožné rozlíšiť ciele vo vode s bublinkami, ak používate pulzy, aké používajú delfíny.“
Vedci hovoria, že takéto pulzy a ich matematické spracovanie by mohli pomôcť nielen vojakom, ale aj pri odhaľovaní chybných elektrických obvodov.
