Operátori rokujú, aké náklady na odpočúvanie im bude štát platiť. Polícia upozorňuje, že zatiaľ jej na to v rozpočte nepridali.
BRATISLAVA. Už osem mesiacov by mali polícia či tajná služba platiť telekomunikačným operátorom za prevádzku a servis odpočúvacích zariadení. Štát im však peniaze neposiela.
Za odpočúvania majú od novembra 2011 platiť bezpečnostné zložky, ktoré oň žiadajú, presadila to Radičovej vláda.
Staršiu úpravu totiž označil Ústavný súd za neústavnú. Nákup a správu nahrávacích zariadení podľa nej mali operátori platiť zo svojich peňazí.
Ani zmena zákona štát nedonútila, aby za odpočúvania začal platiť.
„Štátne orgány dodnes neuhrádzajú náklady, ktoré sa týkajú zaznamenávania a odpočúvania,“ priznáva hovorca spoločnosti Orange Richard Fides.
O peniazoch rokujú
Aj keď štát za odpočúvania neplatí, operátori ich odmietnuť nemôžu.
„So štátnymi orgánmi rokujeme o spôsobe financovania. Zatiaľ nemáme odsúhlasené ani cenové relácie,“ povedal hovorca Telekomu Martin Vidan.
Z rokovaní má podľa hovorcu policajného prezídia Michala Slivku vzísť výška nákladov, ktorú budú bezpečnostné zložky operátorom preplácať. „Zatiaľ neboli zvýšené rozpočtové prostriedky,“ dodal Slivka.
Slovenská informačná služba (SIS) na otázky neodpovedala.
Výbor na kontrolu SIS zatiaľ o platbách za odpočúvania nerokoval. „O tomto probléme ani neviem,“ povedal šéf výboru Pavol Abrhan (KDH).
„Zatiaľ nás o tom neinformovali bezpečnostné zložky ani operátori,“ doplnil člen výboru Martin Fedor (SDKÚ).
Chýbajúce platby za odpočúvania neboli novinkou pre overovateľa výboru Martina Chrena (SaS). „Predpokladám, že to bude témou nášho rokovania,“ povedal.
Fond zastavil Mikloš
Kto má platiť
Od 90. rokov
- Operátori boli povinní nakúpiť odpočúvaciu techniku aj platiť za jej prevádzku z vlastného.
- Podľa Ústavného súdu bola táto povinnosť neústavná.
Od novembra 2011
- Radičovej vláda presadila, že za odpočúvanie má platiť orgán, ktorý oň požiadal.
- V skutočnosti silové zložky za odpočúvanie operátorom neplatia.
O nezaplatených odpočúvaniach nevedel exminister obrany Ľubomír Galko (SaS), ktorý je členom výboru pre obranu a bezpečnosť. Tomu musia bezpečnostné zložky hlásiť počet odpočúvaní.
Galko skončil vo funkcii v novembri 2011, prvé platby mali operátorom nabehnúť až o mesiac neskôr.
Odpočúvania sa podľa pôvodných plánov ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) mali platiť zo zvláštneho fondu, kam by išla časť licenčných poplatkov od operátorov.
Hospodárenie fondu by strážila rada, v ktorej by okrem operátorov boli aj silové zložky či teleúrad.
Taký návrh sa pozdával SIS aj operátorom, no narazil na rezort financií pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ). Prečo, minister nikdy nevysvetlil.
Takýto fond by bol podľa Galka dobrým riešením. „Mal by pod kontrolou ceny, ktoré si operátori za odpočúvania účtujú,“ vysvetlil Galko.
Polícia vraví, že zatiaľ sa nedá povedať, či sú požiadavky operátorov primerané.
Čo sa platí a čo nie?
Fides upozorňuje, že štát neplatí nielen za odpočúvanie, ale ani za povinné uchovávanie a poskytovanie prevádzkových údajov, ako sú napríklad údaje o polohe.
Jediný posun oproti situácii spred dvoch rokov podľa neho nastal v tom, že už operátori nemusia platiť za nákup nových odpočúvacích zariadení.
Orange za tieto zariadenia musel v minulosti zaplatiť štyri milióny eur, Telekom hovorí o „niekoľkých miliónoch eur“. Za celý náš trh môže ísť o 20 miliónov eur.
„Ani rokovania o odškodnení za túto neústavnú povinnosť neboli úspešné,“ uzavrel Fides. Telekom považuje otázky o odškodnení za predčasné.
Telefónica O2 tému nechcela podrobne komentovať, odkázala len, že rešpektuje platný zákon.