Každý človek má svojho autopilota

Kto riadi naše správanie? Je neuvedomelých procesov v našej hlave viac než tých vedomých?

(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

Zvonku to vyzerá ako ďalší z obyčajných bytov v panelákovej zástavbe. Zmení sa to už po otvorení dverí, niekoľko počítačov, na zemi káble a v knižnici knihy o neuropsychológii, teórii značiek a marketingu. Pripravená kamera ja namierená na zrkadlo, pred stoličkou trojica monitorov.

Michaela je prvá z dvojice skúmaných osôb. Pred ňou monitory, ktoré majú simulovať cestu autom. Najskôr na prst dostane drobné zariadenie, ktoré sleduje jej telesnú teplotu. Potom na uši „náušničky", referenčné snímače elektrického potenciálu.

Hneď nato jej na hlavu začnú nasadzovať čosi, čo pripomína kúpaciu čiapku. Rozdiel je v devätnástich zvláštnych bodoch a dúhovom kábli, ktorý sa tiahne k procesoru a ďalej do počítača. Elektródy elektroencefalografu budú skúmať aktivitu mozgu, elektrické reakcie mysle na premietané podnety.

Stále relatívne nová metóda má ukázať, ako sa ľudia naozaj rozhodujú, no na rozdiel od dotazníkov a rôznych ankiet sa tu nedá príliš prikrášľovať ani klamať. Už len preto, že vedci o aktivite mozgu vedia skôr ako samotné testované osoby.

Nie stojí viac

Na obrazovkách dvoch notebookov stúpajú a klesajú farebné krivky. Predstavujú rôzne oblasti mozgu. Zrazu sa divoko rozkmitajú, len o malý kúsok, predtým ako testovaná osoba povie pár slov. Zapína sa kamera, ktorá sleduje oči, na monitoroch počítačov sa postupne začínajú objavovať rôzne obrazy.

V strede sa menia písmená a čísla a keď sa objaví červené, musí Michaela kliknúť na ľavé tlačidlo myši. Medzičasom sa vľavo a vpravo objavujú reklamy.

Skutočnou snahou výskumníkov je totiž zistiť, koľko z nich a ako dobre si testovaný subjekt zapamätá. Bilbordovú spoločnosť zaujíma, či by bolo výhodnejšie reklamné pútače umiestňovať na ľavej, alebo na pravej strane cesty.

Nejako takto vyzerá ďalší z neuromarketingových experimentov. Výskumníci najskôr simulujú „cestu autom“, potom ukazujú náhodné kúsky a slogany z reklám. Skúmané osoby majú povedať, či niečo podobné videli, alebo nie.

„Skúste odpovedať čo najrýchlejšie," napomína Miroslav Švec, neurovýskumník zo spoločnosti Dicio. A pre nás dodáva, že ľudia zvyčajne odpovedajú áno. A to takmer dvakrát viac než nie. „Zistili sme, že nie si vyžaduje aj dlhší reakčný čas, čo by mohlo znamenať, že to je pre mozog energeticky náročnejšie. Ale naisto to nevieme."

Občas sa pri pokojnom kmitaní kriviek ukazujúcich aktivitu mozgu objaví divoká anomália. Znamená to rôzne veci: respondent napríklad žmurkol, je nervózny alebo jednoducho si nevie spomenúť.

Rýchlejšie rozhodnutie

Prvé pokusy s tým, čo dnes nazývame neuromarketing, sa objavili začiatkom deväťdesiatych rokov na Harvardovej univerzite. Vedci vtedy chceli ukázať, do akej miery sú naše „uvažovanie" a rozhodnutia vedomé. A do akej miery prebiehajú na neuvedomelej úrovni.

Na svoje prekvapenie následne zistili, že deväťdesiat až deväťdesiatpäť percent takejto ľudskej aktivity prebieha v neuvedomovanej rovine. To ich zaskočilo.

Na Slovensku sa prvé pokusy s neuromarketingom objavili v druhej polovici minulého desaťročia. „Neuromarketing však príde na rad až vtedy, keď sa objaví vážny problém s predajom,“ hovorí Švec.

Odhaduje sa, že mozog je schopný spracovávať naraz tisícky podnetov. No len veľmi malé množstvo z nich „presunie“ na vedomú úroveň. Zvyčajne by to mali byť tie dôležitejšie informácie, procesy či rozhodnutia – čím nás akoby chránil.

Takéto „zjednodušenia“ nám kedysi pomáhali prežiť, podstatne rýchlejšie totiž reagovali na blížiace sa nebezpečenstvo. Tiež sa dokázali takmer okamžite rozhodnúť, či náš prapredok mal zostať stáť, bojovať alebo radšej utiecť. Problémom je, že táto dávna výbava s nami dodnes manipuluje – aj keď už nebývame v jaskyniach a namiesto korálikov sa hráme so smartfónmi.

Navyše do toho všetkého vstupujú emócie. Odborníci na ľudský mozog zistili, že emócia, citová reakcia na podnet je podstatne rýchlejšia ako jeho „analytické“ spracovanie. A do vedomia sa vnemy dostávajú už s nejakým emočným zafarbením, pričom veľkú úlohu zohrávajú aj predchádzajúce skúsenosti.

Experiment napríklad ukázal, že ak aj rovnaký nápoj nalejete do rôznych fliaš, ľudia automaticky budú za chutnejší považovať ten z fľaše prestížnejšej značky. Bez ohľadu na to, že pijú tú istú tekutinu.

Mozog ochráni

Práve podobné fenomény – v skutočnosti oveľa komplexnejšie, ako tu opisujeme – fascinujú reklamný priemysel. Preto čoraz častejšie spolupracuje s kognitívnymi vedcami, neuropsychológmi a neuromarketérmi.

Výsledkom toho sú napríklad prispôsobené reklamné kampane. Zaujímavou otázkou potom je, či napríklad v supermarketoch nakupujeme ešte my sami, alebo to robí nejaký náš vnútorný autopilot.

„Našťastie máme v mozgu jednu brzdu a tou je systém bolesti,“ dodáva neurovýskumník. „Varuje nás pred tým, aby sme chytali horúci hrniec holou rukou. A ten istý systém varuje aj pred akoukoľvek inou stratou, či už ide o peniaze, alebo úžitok.“

A mimochodom, predbežné výsledky pilotného testovania ukazujú, že texty a obrázky sa lepšie zapamätáme vľavo, logá vpravo. A opakované umiestnenie bilbordov za sebou skôr prekáža ich zapamätaniu.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Majú živnostníci právo na dovolenku? Ako rozhodol európsky súd

Nie je živnostník ako živnostník.

ŠPORT

Lacko zhorel v páľave a únave. Tak ako Rusi

Tenista vypadol v druhom kole Australian Open.

PLUS

Poradkyňa pre rodiny: Hlavne dvojičky neporovnávajte, nemajú to rady

Spravidla je prvé z dvojčiat dominantné.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Krahulcom ublížili postreky. Z poškodených vajec sa mladé nikdy nevyliahli

Pôsobením chemikálií sa škrupina na vajíčkach stenčila a nasledoval smutný koniec. Keď si nádejná mama sadla na znášku, vajíčka pod ňou popraskali.

Prekvapivé príslušenstvo: Nintendo spojilo kartónové hračky a hraciu konzolu

Postavte si vlastný klavír, auto na diaľkové ovládanie či robotický oblek.

Prekonáva všetky limity. Nový fotoaparát má 400 megapixelové fotky

Jedna fotografia zaberie 2,4 gigabajtu úložného priestoru.

Môže ukrývať mayské tajomstvá. Našli najväčšiu zatopenú jaskyňu sveta

Potápači našli prepojenie dvoch jaskynných systémov, spolu sú dlhé 347 kilometrov.

Apple umožní vypnúť spomaľovanie iPhonov v ďalšej aktualizácii

Spoločnosť priznala spomaľovanie v decembri.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  3. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  4. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  6. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  7. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  8. Kam do tepla v januári?
  9. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  10. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  1. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  2. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  3. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  4. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  5. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  8. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  9. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  10. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur
  1. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 5 894
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 403
  3. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 4 518
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 897
  5. Kam do tepla v januári? 2 547
  6. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 282
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 259
  8. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 2 051
  9. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 1 952
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 1 882