WASHINGTON, BRATISLAVA. Mal to byť jeden z najzásadnejších objavov v roku 2010. A určite bol jedným z najkontroverznejších.
Tím Felis Wolfe-Simonovej vtedy údajne objavil baktérie, ktoré nielenže dokázali prežiť v extrémne toxickom prostredí.
Mali dokonca využívať vo svojom metabolizme či v DNA namiesto fosforu arzén, čo protirečilo všetkým dovtedy známym pravidlám biológie. NASA preto objav komentovala slovami, že sa práve rozšírila definícia života. Možno predčasne.
Dvakrát inak
Dve nové štúdie v magazíne Science - tam vyšli aj pôvodné zistenia o baktérii GFAJ-1 - teraz tvrdia, že vedci sa pri pôvodnom výskume zmýlili. Baktéria síce naozaj dokáže prežiť v extrémnom prostredí, no fosfor, jeden zo šiestich základných kameňov života, arzénom nahradiť nedokáže.
Na svoj život aspoň maličké množstvá fosforu potrebuje, a túto kontamináciu si zrejme Wolfe-Simonová nevšimla. „V rozpore s pôvodnou správou nový výskum jasne ukazuje, že baktéria GFAJ-1 nedokáže na svoje prežitie nahradiť fosfor arzénom,“ píše Science.
Prestížny magazín však pôvodnú štúdiu oficiálne nestiahol.
Nové údaje
Vedkyňa naopak tvrdí, že nové výskumy nespochybňujú jej vlastné, staršie údaje. A aj jej aktuálny výskum záhadnej baktérie, ktorý čiastočne financuje NASA, má ukazovať na dávnejšie výsledky.
„Je veľa dôvodov, prečo nenájsť veci,“ obhajuje ju podľa denníka Wall Street Journal jej spolupracovník John Tainer. „V niektoré rána napríklad nenájdem svoje kľúče. To však neznamená, že nejestvujú.“
