Mimozemšťania môžu byť (takmer) všade

Prečo sme nenašli mimozemšťanov? Možno sú všade, a zároveň vôbec nie sú.

(Zdroj: FOTOLIA)

Mali by byť všade. Ak je život jednou z kozmických zákonitostí, ak nie je len čírou pozemskou náhodou, jedinečnou anomáliou - nech už ju zapríčinilo čokoľvek - by mal byť vesmír plný života.

A okrem iného aj inteligentných bytostí, ktoré dokážu kolonizovať cudzie svety, pozvoľne či nebodaj rýchlo sa presúvať medzi planetárnymi systémami a prípadne aj učiť (alebo vyhladzovať) menej rozvinuté kultúry.

My však nič podobné nevidíme. Napriek tomu, že dnes už vieme, že naša materská planéta nie je ničím výnimočná. Krúži kdesi na galaktickej periférii okolo hviezdy, ktorá je tak strašne nudná, že nás to môže iba tešiť.

Zem je iba jednou zo stoviek planét, o ktorých vieme, a tisícok, o ktorých tušíme. Odhaduje sa, že len planét sú na Mliečnej ceste miliardy a mnohé z nich zrejme majú podobne vhodné podmienky pre život ako tá naša. Tak kde tí mimozemšťania sú?

Britský biochemik Nick Lane v júnovom čísle magazínu New Scientist ponúka možné vysvetlenie. Život je všade, život je totiž takmer nevyhnutný. No komplexný, zložitejší a nebodaj inteligentný život? Ten okrem Zeme možno nejestvuje nikde. Pretože tak to naznačujú prírodné zákony.

Odhaduje sa, že život na Zemi vznikol niekedy pred štyrmi miliardami rokov. A bol to veľmi primitívny život. Dôležitejšie je však tvrdenie, že ten zložitejší život, počnúc rastlinami, našimi domácimi zvieratkami a človekom končiac, možno vznikol vďaka príšernej náhode.

Jedinému čudnému a nepochopiteľnému kroku, ktorý oveľa neskôr, niekedy pred dvomi miliardami rokov, urobili dva pradávne mikroorganizmy. Začali spolupracovať, presnejšie, začali spolu žiť. Výsledkom je eukaryotická bunka. A jej endosymbiotický sprievodca - mitochondria.

Za všetko môžu protóny?

Všetko živé potrebuje pre svoj život energiu. Potrebuje poháňať svoj vnútorný systém, obzvlášť ak sa chce presúvať alebo množiť. „Dnes získava väčšina živých vecí svoju energiu zo slnka,“ píše Lane pre popularizačno-vedecký týždenník. „Lenže fotosyntéza je komplexná a pravdepodobne nepoháňala prvý život."

Ak to tak je, musíme nájsť iný spôsob, ako by bunky mohli získavať energiu. Vedci pozorovaním vývojovo najstarších mikróbov už dávnejšie zistili, že takéto organizmy napríklad nepotrebujú kyslík. Môžu žiť vo veľmi extrémnom ekosystéme, napríklad blízko horúcich sopečných prieduchov, v kyslom či slanom prostredí. A takéto archaey získavajú energiu spájaním vodíka a oxidu uhličitého, pričom vzniká metán.

No skutočným motorom života by mohlo byť čosi iné. Procesy, ktoré prebiehajú na úrovni mikrosveta ešte menšieho, ako sú atómy. Za energiu by mikróby mohli vďačiť protónom.

Začiatkom 60. rokov prišiel biochemik Peter Mitchell s hypotézou, že bunky nepoháňa chemická reakcia, ale čosi odlišné. A tým mechanizmom je elektrina, presnejšie rozdiel v koncentráciách protónov vodíkových jadier na membránach buniek.

Výsledkom je drobnučká odlišnosť v elektrických potenciáloch. Lenže keď sa táto odlišnosť odohráva vo veľmi malých rozmeroch, v skutočnosti je obrovská. A to môže byť motorom života, ktorý umožňuje v bunkách ďalšie procesy, čo dodávajú potrebnú energiu.

Problémom je však predpoklad, o ktorom biológovia uvažujú už dlhšie. Dávne organizmy zrejme neboli príliš šikovné. A na rast či na svoje delenie potrebovali viac energie ako moderné bunky.

Zložitejší život

V tomto okamihu sa príbeh dávneho pozemského života začne spájať s mimozemšťanmi. Vedci totiž zistili, že na Zemi jestvujú exotické hydrotermálne prieduchy, ktoré nemajú nič spoločné s vulkanickou činnosťou.

„Vytvárajú sa, keď morská voda vsakuje do skál v zemskom plášti, akou je napríklad olivín," tvrdí Lane. „Olivín a voda reagujú a vytvárajú serpentinit, narúšajú skalu, čím sa viac vody dostáva dnu a reakcia pokračuje."

Výsledkom sú horúce prúdy bohaté na vodík, ktoré po kontakte s chladnejšou morskou vodou vytvárajú svojské štruktúry.

A práve tie sú ideálnym miestom pre vznik života. Obzvlášť v čase, keď boli oceány kyslejšie a na planéte bolo viac oxidu uhličitého. Mohli vznikať organické molekuly a život. Nepotrebujete nato nič viac len správne podmienky, skaly, vodu a oxid uhličitý. A toho je vo vesmíre veľa.

Kde je teda problém? V zložitom živote. Pre primitívne mikróby je veľmi nevýhodné príliš rásť a stávať sa zložitejšími. Na to totiž potrebujete komplikovanejší riadiaci mechanizmus génov a to zase vyžaduje podstatne viac energie.

Ak ju nemáte, alebo s ňou neviete efektívne zaobchádzať, treba sa uskromniť. Ak sa neuskromníte a stratíte kontrolu napríklad nad potenciálmi na svojich membránach, zomriete.

„Genómy museli byť neďaleko membrán, ktoré kontrolovali. Na rast a väčšiu zložitosť potrebovali viac energie," píše britský vedec. „A na to zase potrebujete väčšie bunkové membrány a extra kópie génov." A tie zase vyžadovali na kódovanie bielkovín viac energie. Neprekonateľný paradox.

Sú aj nie sú

Pred dvomi miliardami rokov sa však stalo čosi zvláštne. „Jedna jednoduchá bunka akosi skončila vo vnútri inej," dodáva Lane.

Tieto dva mikróby sa postupne naučili spolu žiť tak, že jeden sa vzdal takmer všetkého a stal sa bunkovou elektrárňou. Odhaduje sa, že počas spoločnej evolúcie mitochondrie prišli o tisícky génov, až im ostali iba desiatky. Hostiteľská bunka zasa získala dobrý zdroj energie - a evolúcia mohla začať svoje pokusy. Výsledkom sme aj my ľudia.

A to je vlastne odpoveď na otázku, „kde sú". Všade, a zároveň takmer nikde. Jednoduchý život primitívnych organizmov je výsledkom prirodzených prírodných zákonov.

Nemalo by nás prekvapiť, ak ho raz nájdeme rôzne roztrúsený naprieč vesmírom. Nie je na tom nič zvláštne, tajomné ani božské.

Môže to byť obyčajný nevyhnutný výsledok zákonov, ktoré vo vesmíre platia. „Jednoduché bunky sú vystavané zo všadeprítomných materiálov - vody, skál a oxidu uhličitého. A sú takmer termodynamicky nevyhnutné," dodáva vo svojom texte Nick Lane.

A inteligentní mimozemšťania? Je možné, že náhoda, že sa dve bunky dohodnú a vzniknú eukaryoty, sa okrem Zeme neodohrala už nikde inde. Ale kto vie.

Hlavný zdroj: New Scientist 23. jún 2012

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  6. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  7. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  8. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  9. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  1. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  2. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  3. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  4. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  5. Nová michalovská nemocnica otvorí brány: toto musíte vidieť!
  6. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  7. Mladí vodiči preferujú čoraz silnejšie autá
  8. Ako sa zbaviť chladnej podlahy
  9. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások
  10. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 13 716
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 9 686
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 206
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 524
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 2 862
  6. Moskva alebo Petrohrad? 2 504
  7. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 2 346
  8. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 2 189
  9. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 773
  10. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 732

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

EKONOMIKA

Analytici ukázali, v akom stave je naozaj výstavba diaľnic

Štát chce D1 do Košíc dokončiť v roku 2026. Pozrite si mapu.

REPORTÁŽ

Prežil pochod púšťou, aby si zaraftoval v Líbyi

Zostať doma, sa stáva luxusom.

Neprehliadnite tiež

Krachujúcim hudobníkom môže pomôcť veda. Ukázala, ako zmeniť vkus ľudí

Výskumníci dokonca ovplyvnili, akú sumu boli dobrovoľníci ochotní minúť za hudbu.

Google priznal zber údajov o polohe, aj keď bola vypnutá

Polohu vedel zistiť aj vtedy, ak zariadenie nemalo kartu SIM.

Intel predával roky čipy, ktoré majú bezpečnostné nedostatky

Hackeri môžu vďaka bezpečnostnej diere získať kontrolu nad počítačom.

Niekoľko stoviek webov dokáže zistiť každé stlačenie klávesnice

Bez vedomia ľudí sa môžu ich osobné údaje dostávať na servery, na ktoré nepatria.