Vedci tlieskali Higgsovmu bozónu

Po takmer polstoročí od sformulovania teórie vedci v stredu oznámili, že objavili novú časticu. Je ňou slávny Higgsov bozón.

Oznámenie o objave novej častice sledoval naživo aj dojatý Peter Higgs. V Bratislave objav vysvetľoval Branislav Sitár.(Zdroj: TASR/AP/CERN)

ŽENEVA, BRATISLAVA. Počkajte, ešte som neskončila, kričí na publikum v sále Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) Fabiola Gianottiová.

Hovorkyňa experimentu ATLAS sa neďaleko Ženevy snaží utíšiť búrlivé ovácie, ktoré vypukli hneď po tom, ako sa na veľkom plátne za jej chrbtom na krátky okamžik objavili nové výsledky z jej detektora.

Medzi zložitými slovami, grafmi, symbolmi a rovnicami sa totiž objavilo jedno spojenie. Číslica 5 a grécky znak pre písmeno sigma. Nemusíte vedieť veľa o štatistike a zložitej matematike, nemusíte dokonca ani rozumieť záhadám časticovej fyziky.

Toto spojenie totiž znamená jediné - vo svete fyziky najmenších čiastočiek, vo fyzike, kde potrebujete obrovský urýchľovač, aby ste sa vôbec mohli pozrieť na najmenšie stavebné kamene nášho vesmíru, toto znamená objav. A novoobjavenou časticou - zatiaľ tomu všetko nasvedčuje - je Higgsov bozón.

Len malinká anomália

Po takmer piatich desaťročiach veľký hadrónový urýchľovač (LHC) ukrytý v 27-kilometrovom tuneli na švajčiarsko-francúzskych hraniciach narazil na čosi, čo šestica teoretických fyzikov predpovedala už v roku 1964. Štyria z nich vrátane Petra Higgsa sedeli priamo v miestnosti na seminári. A neskrývali dojatie.

info
Fakty
História objavu

V roku 1964 navrhli tri tímy vedcov spôsob, ako častice získavajú hmotnosť.

Jedným zo šiestich teoretikov bol Peter Higgs.

Urýchľovače postupne vylučovali hmotnosti častice.

LHC minulý rok v decembri oznámil náznaky Higgsove j časice. Objav novej častice oznámili v stredu.

Slovenskí novinári a vedci si historický objav pozreli v jednej z miestnosti bratislavskej Katedry jadrovej fyziky a biofyziky na Univerzite Komenského. Priamy prenos z posluchárne CERN-u komentoval viceprezident CERN-u a fyzik Branislav Sitár.

Tímy okolo detektorov CMS a ATLAS, oba postavené aj na hľadanie Higgsovej častice, práve oznámili svoje najaktuálnejšie výsledky. Gianottiová zdôraznila, že posledné výpočty sa robili ešte nedávno. Znamenalo to, že podľa pravidiel časticovej fyziky mal ATLAS objav.

Detektoru CMS ušiel len o malý kúsok, o taký malý, že podľa Sitára môžeme o objave hovoriť aj v jeho prípade.

„Nesmiete totiž zabudnúť, že Higgsov bozón je len také malinkaté zvýšenie,“ zdôrazňuje fyzik. „Naozaj sa hľadá ihla v kope sena. Navyše to je mimoriadne krátko žijúca častica. Okamžite sa rozpadá a ten rozpad je zložitý.“

Vedci v CERN-e však zostávajú opatrní a svoje výsledky označujú za predbežné. Zdôrazňujú tiež, že dáta z aktuálneho roku ešte stále analyzujú. No potom pripomenú, že za pár mesiacov, odkedy LHC tento rok beží, už zozbierali viac údajov ako za celý minulý rok. I tak nechcú povedať, že objavili Higgsov bozón. Len, že určite niečo objavili. A to niečo vyzerá ako Higgsov bozón.

„Je ťažké zostať pokojným pri týchto výsledkoch,“ hovorí v tlačovej správe riaditeľ výskumu Sergio Bertolucci.

„Minulý rok sme vyhlásili, že tento rok buď novú časticu nájdeme, alebo existenciu Higgsa v rámci štandardného modelu vylúčime. No pozorovanie novej častice naznačuje cestu do budúcnosti.“

Generálny riaditeľ CERN-u Rolf-Dieter Heuer bol počas seminára, ktorý prenášajú kamery do celého sveta, otvorenejší: „Ako laik môžem povedať: Myslím, že ho máme, nemyslíte?“

„Slovenský" ATLAS

Slovensko je členom CERN-u už od roku 1993 a naši vedci sa podieľali aj na výstavbe i súčasnom fungovaní detektora ATLAS.

Práve v ňom sa zrážajú zväzky urýchlených protónov, pričom veľké zariadenie zachytáva stopy po týchto zrážkach. A takýchto zrážok sú milióny každú sekundu. Odborníci tak pátranie po slávnej častici prirovnávajú k hľadaniu konkrétneho zrniečka piesku v olympijskom plaveckom bazéne, z ktorého si ktosi urobil pieskovisko.

„Tá mašina funguje fantasticky,“ usmieva sa Sitár. A zdôrazňuje, aké urobila pokroky. „Aj dáta, ktoré boli nabrané v roku 2011, boli teraz prepočítané a dokázali z nich vytiahnuť o päťdesiat percent viac.“

Nové údaje experimentu CMS ukazujú na prítomnosť častice s hmotnosťou 125 GeV - teda ako zhruba 133 protónov. Tie z ATLAS-u o malý kúsok ťažšiu, no vedci hovoria, že tento rozdiel sa bude získavaním ďalších údajov zmenšovať.

Aj preto sa CERN rozhodol, že urýchľovač pobeží o tri mesiace dlhšie, ako pôvodne plánovali. Potom ho na viac ako rok odstavia, aby ho pripravili na ešte väčší výkon.

„Zaznamenali sme len tretinu údajov, ktoré sú naplánované na rok 2012,“ zdôrazňovala krátko po ohlásení výsledkov Gianottiová. „Toto je iba začiatok. Ešte toho veľa príde.“

ico

Čo príde po bozóne

Medzi vedcami sahovorí o nových časticiach, po ktorých môže urýchľovač teraz pátrať.

BRATISLAVA. Vyzerá to ako pes, brechá to ako pes, vrtí to chvostom ako pes a žerie to psie granule. Každý bežne zmýšľajúci človek takéto zviera označí za psa. Vo svete vedy sa však nedá vylúčiť, že to je zamaskovaný mimozemšťan, ktorý sem prišiel z vesmíru s jedenástimi rozmermi.

To je dôvod, prečo časticoví vedci stále tak opatrne hovoria o objave Higgsovho bozónu. Novoobjavená častica síce tak vyzerá, aj sa takmer presne podľa predpovedí správa, no na istotu má urýchľovač stále málo údajov.

Dôležitejšia je však otázka, čo potom? Objav Higgsovej častice s hmotnosťou okolo 125 GeV totiž nielenže pasuje do štandardného modelu, ale aj do jeho rozšírenia - takzvanej supersymetrie.

Tá pozná hneď niekoľko Higgsových bozónov a množstvo ďalších, dosiaľ neznámych častíc. Sú partnermi tých častíc mikrosveta, ktoré už poznáme a ktoré sme pozorovali.

Práve týmto smerom by sa teraz mohol vydať Veľký hadrónový urýchľovač a pokúsil by sa niektoré zo supersymetrických častíc fyziky objaviť. Najskôr sa však vedci plánujú lepšie pozrieť na vlastnosti Higgsovho bozónu.

Tomáš Prokopčák

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 229
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 413
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 286
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 15 655
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 676
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 437
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 916
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 517
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 863
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 669

Téma: Veľký hadrónový urýchľovač


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

Neprehliadnite tiež

Čo robiť, aby sa vám v lete neprehrieval telefón

Nedávajte telefón do mrazničky.

Žiaden elixír život. Tekutina v sarkofágu je iba odpadovou vodou

Čierny granitový sarkofág objavili v júli v pobrežnom meste Alexandria.

Podcast Klik

Klik: Prečo sa ľudia nechávajú očipovať

Prehľad technologických správ týždňa.