QUITO, BRATISLAVA. Stal sa symbolom vymierajúcich živočíšnych druhov. Osamelému Georgeovi sa nikdy nepodarilo úspešne spáriť, a tak s ním svet prišiel o poddruh obrích korytnačiek z ostrova Pinta na Galapágoch.
Obrovská korytnačka v nedeľu zomrela, podľa vedcov mohla mať asi sto rokov.
„Dnes ráno našiel strážca jeho nehybné telo. Georgeov životný cyklus sa skončil,“ povedal médiám Edwin Nula, riaditeľ Národného parku Galapágy.
Najosamelejší na svete
Georgea objavili na jednom z najmenších ostrovov Galapág v roku 1971. Dovtedy si vedci mysleli, že korytnačky jeho poddruhu Geochelone nigra abingdoni už vyhynuli.
George bol už vtedy jediným, preto mu prischla prezývka osamelý a označenie najosamelejšieho živočícha sveta.
Až taký osamelý však nebol, dostal osobného „pestúna“ Fausta Llerenu, ktorý sa o neho každý deň staral a v nedeľu našiel aj jeho nehybné telo.
Ročne za ním chodili tisíce turistov, fotil sa s ním aj nástupca britského trónu princ Charles.
O samičky sa však nikdy veľmi nezaujímal, nezanechal po sebe žiadnych známych potomkov. Po pätnástich rokoch života v blízkosti samice príbuzného druhu sa nakoniec pokúsil o párenie, no zrejme bol neplodný.
Zo znesených vajec sa mladé korytnačky nenarodili. O ďalšie samice nejavil záujem vôbec.
Príčina jeho smrti nie je známa. Aj keď mal sto rokov, vekom to nemusí byť, keďže obrie korytnačky sa dožívajú aj dvesto rokov. Vedci sa preto chystajú telo pitvať.
Na jedného z maskotov Galapág, ktorý navyše láka turistov, nechcú zabudnúť.
Na Georgeovu počesť chystajú konferenciu, kde sa bude hovoriť o ochrane obrích korytnačiek, jeho telo sa chystajú mumifikovať, aby ho mohli sledovať budúce generácie.
FOTO - TASR/AP
Izolované a jedinečné
Obrích korytnačiek je na Galapágoch asi dvadsaťtisíc. Tieto ostrovy vzdialené tisíc kilometrov od ekvádorského pobrežia sú podľa vedcov pre ne ideálnym útočiskom.
V 19. storočí ich tam bolo oveľa viac, no námorníci a rybári ich lovili na mäso, čo ich dostalo na pokraj vyhynutia.
Život korytnačkám skrátili aj kozy, ktoré na ostrovy priniesli prisťahovalci. Tie začali zožierať vegetáciu a korytnačky tak mali čoraz menej potravy.
Galapágy sú od roku 1978 súčasťou Svetového dedičstva UNESCO.
Ostrovy preslávil v 19. storočí Charles Darwin, ktorý tu robil výskumy, na základe ktorých neskôr sformuloval evolučnú teóriu. Vybral si ich pre jedinečnú faunu a flóru, ktorá vznikla vďaka vzdialenosti od pevniny.
Porovnanie rôznych poddruhov obrích korytnačiek na jednotlivých ostrovoch Galapág použil ako jeden z dôkazov, že živočíšne druhy vznikli postupným prispôsobením sa prostrediu.
