TRIPOLIS, BRATISLAVA. Na prvý pohľad to boli ďalšie z množstva črepov. Drobné úlomky, ktoré pred tisíckami rokov vytvárali nádoby dávnych ľudí, ktorí žili na území dnešnej Líbye.
Na juhozápade krajiny, v komplexe Takarkori, je takých množstvo.
Vedci sa ich rozhodli preskúmať. A použili na to moderné metódy, ktoré im ukázali, čo naši pravekí predchodcovia v nádobách skladovali.
Výskum ukázal, že v niektorých mali rastlinný olej. No v ďalších, na prekvapenie vedcov, mávali nielen mlieko, ale možno aj jogurty, syr a ďalšie mliečne protovýrobky.
Kľúčové mlieko
Domestifikácia dobytka je jedným z najzásadnejších pokrokov ľudstva. Porovnať sa dá napríklad s tým, keď sa náš pradávny predok odhodlal opustiť bezpečie koruny stromu alebo keď po prvý raz na svoju ochranu využil oheň.
Bol to totiž okamih, keď pred tisíckami rokov prestali ľudia putovať za divoko žijúcimi zvieratami a rozhodli sa o dobytok radšej starať. A ten im dával nielen mäso a kože, ale hlavne mlieko. Niektorí vedci tvrdia, že práve toto bol jeden zo zásadných krokov k vzniku dnešného človeka.
„Začíname tušiť, že dobytok bol neuveriteľne významný pre dávnych ľudí,“ hovorí podľa magazínu Discovery News archeologička Julie Dunnová. „Dodával bohatú potravu a umožnil populácii rásť. Mlieko a mliečne výrobky preto vyzerajú byť dôležité vo vývoji človeka.“
Problémom je, že dospelý človek si schopnosť spracúvať laktózu vytvoril až niekedy pred šesťtisíc rokmi v Európe a do Afriky sa táto mutácia dostala neskôr.
Niektoré pozostatky líbyjských nádob však majú podľa štúdie v magazíne Nature viac ako sedemtisíc rokov.
Vedci sa preto domnievajú, že naši predkovia dokázali mlieko spracovať a vyrábali primitívne jogurty a syry. „Možno spracúvali mlieko preto, aby znížili množstvo laktózy,“ dodáva pre Nature prvý autor štúdie Richard Evershed.
Maľby s vemenami
Dnes vieme, že kedysi bola oblasť dnešnej Sahary zeleným, relatívne vlhkým miestom. Keď sa pred sedemtisíc rokmi začala meniť klíma, niektoré dovtedy usadené skupiny sa začali so svojím dobytkom presúvať.
Archeológovia už dávnejšie našli nástenné maľby, ktoré ukazovali nielen plné vemená, ale i to, ako takíto ľudia doja dobytok.
Kresby však nedokázali presne datovať. Skúmanie črepín a objav špecifických tukov teraz ukázali, že v severnej Afrike mlieko poznali už pred tisícročiami.
