Pozostatky z bulharského kláštora pochádzajú z prvého storočia. Či skutočne patrili mužovi, ktorý krstil Ježiša, sa asi nikdy nedozvieme.
SOFIA, BRATISLAVA. Všetko sa to začalo, keď pred dvoma rokmi objavili na ostrove Svätý Ivan v Čiernom mori šesť kostí. Pod oltárom kláštora z piateho storočia boli časti ľudskej ruky či sánky.
Bulhari prišli s teóriou, že tieto kosti patrili Jánovi Krstiteľovi – mužovi, ktorý podľa Biblie pokrstil Ježiša Krista.
Z prvého storočia
Britskí archeológovia teraz potvrdili, že táto teória nemusí byť iba zbožným prianím. Uhlíkovou metódou a DNA testom skúmali, v ktorom období žil tento človek.
A prekvapujúco zistili, že kosti pochádzajú z prvého storočia nášho letopočtu a patrili niekomu, kto pochádzal z Blízkeho východu, rovnako ako Ján Krstiteľ. Toho dal popraviť sťatím kráľ Herodes Antipas, no jeho hrob či osud jeho pozostatkov sú neznáme.
Viacero historických prameňov hovorí, že niekedy vo štvrtom alebo piatom storočí sa kosti Jána Krstiteľa rozniesli po svete. Kňazi ich brali ako relikvie a takto sa teoreticky mohli dostať aj na ostrov pri Bulharsku. Tam už vtedy stál kláštor. Vedľa kostí sa našla aj skrinka, v ktorej bol uložený starogrécky rukopis spomínajúci aj Jána Krstiteľa.
Možno nikdy nezistia
Nové zistenia však ešte nemusia nič znamenať. „Či tá osoba je Ján Krstiteľ, je otázka, na ktorú definitívne nevieme odpovedať, a zrejme ani nikdy nebudeme vedieť,“ povedal Tom Higham, profesor z Oxfordu.
Vedci dodávajú, že ľudia mohli jednoducho aj vykopať hrob nesprávneho človeka.
