MEXICO. Vstupujeme do horského dažďového pralesa Sierry Madre. Na desiatich kilometroch tu rastie viac druhov stromov ako v celej Európe.
Podobne ako v iných dažďových pralesoch, aj tu je zastúpená väčšina zo všetkých predstaviteľných tvarov a farieb organizmov. A tu málokto čaká čosi, čo ostatné prevyšuje krásou.
- Objavil ho Pablo de La Llave.
- Je monogamný vták z čeľade Trogonidae. Názov pochádza z aztéckeho jazyka nahuat.
- Patrí do Červenej knihy ohrozených živočíchov.
- Živí sa plodmi rastlín.
Pred nami na strome sa zrazu objaví samec kvesala. Jeho až dvojmetrové chvostové perá unáša vietor.
Toto je vták, ktorý je posvätný v mytológii mnohých miestnych národov: od Toltékov cez Mayov až po Aztékov, a niektorí perá tohto operenca dokonca používali ako platidlo. Z hniezd práve začali vylietať mláďatá.
Pomaly prežíva
Trogón kvesal nie je veľký. Ani nie polmetrový vták, ktorému stále hrozí vyhynutie, sa vyskytuje len v horách štátu Chiapas a v Strednej Amerike. Živí sa najmä plodmi rastlín, no mláďatá občas kŕmi motýľmi či drobnými plazmi a obojživelníkmi.
My sa zhruba tri týždne predierame porastom v pohorí Sierra Madre blízko hraníc Mexika a Guatemaly. Nie sme tu pre vzácne kvesaly, no máme šťastie. Videli sme ich viac ako tridsať a objavili tri hniezda. Celý tohtoročný monitoring objavil najmenej päťdesiat mláďat.
Je to dobrá správa, znamená to, že populácia sa pomaly spamätáva. Môže za to menej dravcov.
Sprievodca stavia kryt pre pozorovanie trogóna kvesala na hniezde. Horský dažďový prales Sierra Madre, Chiapas, Mexiko. V pozadí stromové paprade. FOTO - PETER VRŠANSKÝ
Niečo pozitívne
Výskyt kvesalov je stále obmedzený na malé roztrúsené ostrovčeky neporušeného horského dažďového a hmlového pralesa.
Hľadanie posvätných miest a zvierat nie je práve tým, čo nás v pralese fascinuje. V prípade kvesala je však podobnosť s bájnym opereným hadím bohom Kvesalkoatlom pozoruhodná.
V pralese totiž žiari a nič iné nepripomína. Ani pávy či papagáje. Kvesal býval pritom považovaný za boha povetria a v niektorých mayských nárečiach priamo znamená „posvätný“.
Väčšinu pamiatok Aztékov zasa spájame s podsvetím a nájdené artefakty zväčša vyjadrujú negatívne emócie či osoby. My však pozeráme do korún stromov a chápeme, že takýto symbol niečoho pozitívneho mal v dávnych kultúrach osobitné miesto.
Autor je paleontológ, Geologický ústav SAV.
Autor: Peter Vršanský
