PEKING, BRATISLAVA. Celý manéver riadil palubný počítač. Viac než tristo kilometrov nad povrchom Zeme začal opatrné priblíženie a pomaličky sa vybral smerom k vesmírnej stanici. Dômyselný systém plný radarov, laserov a optických zariadení mu ukazoval cestu.
Všetko prebiehalo podľa plánu. Posledné jemné postrčenie a čínska vesmírna loď Šen-čou 9 zakotvila pri experimentálnej vesmírnej stanici.
Včera ráno krátko po ôsmej hodine nášho času zaparkovala pri čínskom kozmickom module Tchien-kung 1 (Nebeský palác) loď s trojčlennou posádkou. A jej členkou bola vôbec po prvý raz Číňanka - taikonautka Liu Jang.
Ešte ďalej
Komunistická Čína je len treťou krajinou, ktorá dokázala do vesmíru vyslať rakety aj s ľudskou posádkou. A vie to dokonca v čase, keď ani Spojené štáty nemajú raketu, ktorá by ľudí dopravila do kozmu.
Ambiciózna krajina odštartovala lety taikonautov v roku 2003, o päť rokov neskôr sa prvý z nich vybral na výlet do otvoreného vesmíru. Až v sobotu však do kozmu vyletela prvá žena - taikonautka. Presne štyridsaťdeväť rokov po štarte sovietskej kozmickej lode Vostok 6, na ktorej palube letela Valentina Tereškovová.
„Keď som bola pilotkou, lietala som k oblohe. Teraz som astronautkou a chcem letieť do vesmíru,“ odkázala podľa agentúry Nová Čína krátko pred štartom Liu, majorka čínskeho letectva. „A to bude teda podstatne vyšší a dlhší let.“
Čínska kozmická misia má trvať trinásť dní. Taikonauti ich zväčša strávia na vesmírnej stanici, kde chcú testovať napríklad vplyv kozmu na ľudí. Práve medicínskym experimentom na stanici bude veliť taikonautka.
Číňania sa pokúsia aj o manuálne zaparkovanie na kozmickej stanici. Potrebujú si otestovať nielen svoje schopnosti, ale aj technológie.
Mesiac a stanica
Nebeský palác je v skutočnosti iba experimentálnou stanicou, ktorou sa chce Čína pripraviť na podstatne väčšie kozmické zariadenie.
To plánuje vybudovať do konca desaťročia a vážiť má zhruba šesťdesiat ton. Ešte predtým sa však chce Čína vybrať na Mesiac a priniesť odtiaľ vzorky.
