HOUSTON, BRATISLAVA. Najskôr ho zložili do drobnej nosnej rakety - na vesmírne pomery. Potom túto raketu zavesili pod upravené dopravné lietadlo, ktoré ju vynieslo do vzduchu.
Raketa sa neskôr od lietadla oddelila, po pár sekundách naštartovala svoje motory a novú vesmírnu misiu amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vyniesla do kozmu. Let na obežnú dráhu trval trinásť minúť.
Tak v stredu vyzeral začiatok kozmickej misie NuSTAR. Nový americký vesmírny teleskop bude skúmať takzvané tvrdé röntgenové žiarenie, teda lúče s energiami okolo 100 keV.
Vysoko-energetické žiarenie nám pomôže pozrieť sa na tajomnú fyziku čiernych dier či vybuchujúcich hviezd. Ale aj na pozostatky po supernovách, na atmosféru nášho slnka či na vzdialené kopy galaxií.
Skrz vesmírne oblaky
Observatórium NuSTAR, presnejšie Nuclear Spectroscopic Telescope Array vyzerá zvláštne. Od väčšiny podobných kozmických zariadení ho totiž odlišuje jeho asi desaťmetrové, rozťahovacie rameno, na konci ktorého sa nachádza optika.
Zhruba stotridsať malých kúskov tenučkého skla má pomôcť detektoru, aby dokázal lepšie skúmať vesmír.
„Toto jednoducho nie je teleskop, ktorý by vyzeral obyčajne," hovorí podľa magazínu New Scientist Fiona Harrisonová, vedúca výskumníčka misie.
Ambície má NuSTAR veľké. Nielenže je na pomery NASA extrémny lacný - stojí „len" 170 miliónov dolárov. Má aj skúmať také röntgenové žiarenie, aké dosiaľ vesmírne teleskopy neskúmali.
Vedci preto hovoria, že jeho dáta budú zhruba desaťkrát ostrejšie a stokrát presnejšie než podobné údaje z iných teleskopov. NuSTAR tak doplní misiu Chandra, ktorá sa zameriava na žiarenia s nižšou energiou.
Sám sa pritom zahľadí skrz plyno-prachové mračná, ktoré obklopujú stredy galaxií či čierne diery.
Najmä lacno
NuSTAR zároveň ukazuje, aká môže byť budúcnosť niektorých misií NASA. Úrad, ktorý dramaticky šetrí a ktorý veľkú časť svojho rozpočtu vyčlenil na vývoj Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (bude stáť najmenej sedem miliárd dolárov), sa chce zamerať na podobné, lacné misie.
„NuSTAR nám pomôže nájsť miznúce a najenergetickejšie čierne diery," dodáva v tlačovom vyhlásení NASA Harrisonová. „Pomôže nám pochopiť štruktúru vesmíru. A tiež ukazuje, že veľké pokroky sa dajú robiť aj relatívne malými misiami."