Veľké zemetrasenie nedokážeme predpovedať

Seizmológia sa posunula o veľký kus dopredu, no tú základnú otázku stále zodpovedať nevie. Kedy to udrie?

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SITA/AP)

Nič nevyzeralo normálne. Všetky predchádzajúce teórie zlyhali, poznatky sa ukázali ako slabé a nedostatočné.

A vedci zrazu zistili, že o zemetraseniach, nie tých obyčajných, ale tých skutočne extrémne veľkých zemetraseniach, ktoré dokážu rozvibrovať celú planétu, presúvať povrch zeme a uvoľňovať energie desaťtisíckrát väčšie, než mali jadrové bomby, takmer nič nevieme.

Bol máj v roku 1960. V čílskych mestách Talcahuano a Concepción sa zrazu začala triasť zem. To by vlastne nebolo zvláštne: v regióne, kde sa stretáva niekoľko tektonických platní a kde sa platňa Nazca a Antarktická platňa podsúvajú pod Juhoamerickú platňu, sú podobné prírodné úkazy bežné. I keď tento bol relatívne silnejší.

Zemetrasenie s magnitúdom 8,1 roztriaslo zem a mnohé domy nevydržali. V stredočílskom meste Talcahuano spadla viac ako polovica budov, v Concepcióne tretina. Avšak to skutočné, extrémne silné zemetrasenie malo ešte len prísť.

Planetárne monštrum

info
Fakty
Najsilnejšie zemtrasenia:

1960, veľké čílske zemetrasenie (sila 9,5 magnitúda)

1964, veľké aljašské zemetrasenia (sila 9,2 magnitúda)

2004, sumatriansko-andamanské zemetrasenie (sila 9,1 magnitúda)

1952, zemetrasenie na Kamčatke (sila 9 magnitúda)

2011, zemetrasenie Tóhoku (sila 9 magnitúda)

Mnohí ľudia mali šťastie. Bol víkend a tí, ktorých v predchádzajúci deň nezasypali trosky padajúcich domov, sa v nedeľu rozhodli odpratať aspoň tie najväčšie škody. V pozostatkoch po domoch a kancelárskych budovách hľadali svoje predmety, veci, ktoré nezostali úplne zničené.

To ich vlastne zachránilo – predchádzajúce zemetrasenie, ktorého následky usmrtili menej ako dvesto ľudí, bola totiž v skutočnosti iba predzvesť.

Nasledovalo čosi, o čom ľudské záznamy predtým ani potom nikdy nehovorili. Superzemetrasenie, aké sa v známej histórii dosiaľ nikdy neodohralo. Otrasy také silné, že podľa odborníkov nedokáže naša planéta už oveľa horšie ani vyvolať. Gran terremoto de Chile, veľké čílske zemetrasenie s magnitúdom 9,5.

„Bolo to planetárne monštrum," hovorí pre magazín Science Tom Jordan, riaditeľ Juhokalifornského centra pre zemetrasenia. „Zemetrasenie v Južnej Amerike, ktoré zabilo ľudí v Japonsku."

Otrasy viac než trikrát také silné ako tie, ktoré minulý rok zasiahli japonský región Tóhoku, spustili dvadsaťpäťmetrové vlny cunami, ktoré prešli celým Tichým oceánom a prekonali 17-tisíc kilometrov. Následne dorazili do japonských rybárskych dedín, a tam k zhruba tisícpäťsto čílskym obetiam pridali 140 usmrtených Japoncov.

Ako predpovedať?

Toto zemetrasenie sa odohralo pred viac než päťdesiatimi rokmi. Za polstoročie sa seizmológia posunula o veľký kus dopredu, no tú základnú otázku stále zodpovedať nevie.

Vedci stále nedokážu predpovedať, kedy presne zemetrasenie udrie. Vedia určiť, ktoré oblasti sú nebezpečné, vedia povedať, aké sú kde riziká i aké veľké otrasy by na danom území mohli prísť. No dodnes nejestvuje spoľahlivá metóda, ktorá by dokázala povedať nasledujúce: „Zajtra príde zemetrasenie, opustite svoje domovy a bežte!"

Otrasy zeme sú vlastne zvláštny fenomén. Už zhruba storočie vieme, ako približne vznikajú. Tušíme, že zemské platne sa pohybujú, zasúvajú jedna pod druhú, občas sa zaseknú a v týchto miestach vzniká obrovské napätie.

Niekedy sa uvoľňuje postupne, inokedy dôjde k akémusi „skoku" a nahromadená energia sa uvoľní naraz. Vtedy môžu vzniknúť aj extrémne zemetrasenia - ako tie v Čile v rokoch 1960 a 2010, na Aljaške v roku 1964, v Indonézii v roku 2004 či v Japonsku minulý marec.

Aj v nedávnych dejinách seizmológie bolo niekoľko pokusov, ako takéto prírodné deje predpovedať. Ak si odmyslíme takmer až astrologické pokusy so sledovaním žiab či meraním radónu, vedci sa napríklad pokúsili nájsť akési pravidelnosti, predvídateľný systém, podľa ktorého sa zem chveje.

Pomôcť im v tom mali napríklad záznamy, ktoré v sebe ukrývajú stalagmity. Nové v niektorých jaskyniach začínajú rásť práve po otrasoch, keď sa zmení mikroekosystém v jaskyni.

Ďalšou metódou boli podzemné sondy, ktoré mali sledovať vlny prechádzajúce zemou. Alebo štúdium drobných zmien v tlaku, ktorý vyvíja dynamická atmosféra na miesta, kde by sa otrasy mohli odohrávať.

Ani jedna z týchto metód však stále nepriniesla zaručené výsledky.

Ďalšie silné otrasy?

Od roku 1900 sa udialo sedem zemetrasení, ktorých magnitúdo bolo vyššie ako 8,8. Tri z nich nedávno a v priebehu približne šiestich rokov.

Minulý rok tak medzi seizmológmi odštartovala debata, či tento jav je len akousi štatistickou anomáliou, alebo skôr predzvesťou nejakého nového fenoménu. Prípadne či sa niekde tu neukrýva tá dlho ukrytá pravidelnosť, ktorá pomôže v odhadovaní budúcich prírodných katastrof.

Podľa niektorých modelov napríklad jestvuje pravdepodobnosť, že v priebehu najbližších rokov zasiahne našu planétu ďalšie silné zemetrasenie. David Perkin a Charles Bufe to podľa magazínu Nature odhadujú na 63 percent. Nie všetci však s nimi súhlasia.

„Keď niekde spustíte štatistický test, často dostanete výsledky, ktoré znejú zaujímavo," zdôrazňuje pre ten istý žurnál americký geofyzik Richard Aster. Keďže moderná seizmológia má len o čosi viac ako storočie, nemáme podľa neho dosť údajov, aby sme mohli čosi podobné tvrdiť.

A presne toto je problém predpovedaní zemetrasení. Prístroje a šikovné metódy vrátane pozorovaní satelitmi máme relatívne krátko.

Prišlo príliš skoro

Z dávnej minulosti nejestvujú spoľahlivé záznamy, tobôž nejaká schopnosť pozrieť sa do zemských hlbín. O zemetraseniach sa stále učíme tak, že potrebujeme, aby sa odohrali. A to aj v prípade extrémnych, ktoré dokážu uvolniť ohromné množstvá energie.

„Keby sa zemetrasenie v Čile odohralo iba o desať rokov neskôr, mohli sme sa z neho naučiť oveľa viac," dodáva pre Nature seizmológ Seth Stein.

V roku 1960 sme ešte veľa netušili o platňovej tektonike, nejestvovala ani spoľahlivá svetová sieť prístrojov, ktoré by merali a zaznamenávali pohyby zeme.

Platí však jedno: zemetrasenia sa síce zatiaľ predpovedať nedajú, no samotné otrasy zabíjajú len výnimočne. Problémom sú na zlých miestach a nesprávne postavené padajúce stavby, prípadne extrémne nebezpečné a rýchle vlny cunami, ktoré dokážu zasiahnuť aj kilometre do vnútrozemia.

ico

Magnitúdo vs. magnitúda

Vo vášnivom spore v označovaní sily zemetrasenia proti sebe stoja vedci a strážcovia čistoty slovenčiny.

„Seizmológovia na území Česka a Slovenska však používajú aspoň osemdesiat rokov slovo magnitúdo," hovorí Peter Moczo, vedúci Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na FMFI UK a vedúci vedecký pracovník na Geofyzikálnom ústave SAV.

„Otázka možno je, či to vtedy, keď sa to začalo používať, bolo gramaticky správne. No platí, že osemdesiat rokov už ľudia, ktorí skúmajú zemetrasenia, používajú magnitúdo."

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  5. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  6. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018
  8. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  1. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  2. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  3. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  4. Rekonštrukcia v zime? Prečo nie?
  5. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  6. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  8. Bezplatné rozšírenie do prehliadača
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť.
  10. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  1. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 339
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 3 945
  3. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 3 441
  4. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 3 190
  5. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 2 568
  6. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 2 536
  7. Top First moment dovolenky na leto 2018 2 385
  8. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 2 064
  9. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 778
  10. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 767

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho, o chvíľu zostarne

Slovenskí vedci vyčíslili škody za nepoužívanie počítača na viac ako milión. Dnes už funguje v poriadku, no čoskoro ho bude treba vymeniť.

KOMENTÁRE

Danko to možno myslel dobre. Nech vysvetlí, ako presne

Naozaj Dankovi nik iný ako Volodin číslo nedal?

Neprehliadnite tiež

Na pravopisné chyby upozorňujú častejšie nepríjemní ľudia

Vplyv veku a vzdelania v štúdii neobjavili.

Juno preskúmala Veľkú červenú škvrnu Jupitera. Zmenšuje sa

Vedci v NASA pracujú na trojrozmernom modeli najznámejšej búrky v slnečnej sústave.

Slováci najviac v roku 2017 vyhľadávali segedín, ako voliť, či Petra Sagana

Spoločnosť Google zverejnila zoznam najviac vyhľadávaných trendov v ich vyhľadávači.

Vedci objavili kosti obrovského tučniaka, bol veľký ako človek

Veľké tučniaky zmizli kvôli morskej konkurencii.

Klávesové skratky pre Excel vám ušetria čas. Naučte sa ich

Prinášame prehľad najpoužívanejších skratiek pre tabuľkový program.