BRATISLAVA. Museli ste si trochu privstať, ale nemuseli ste chodiť ďaleko. Niekedy stačilo zopár krokov od postele k oknu. Ak ste mali šťastie a oblohu nezakrývali mraky, mohli ste spolu s miliardami ľudí po celom svete pozorovať nebeský úkaz, aký už nezažijete.
Krátko po pol piatej ráno vyšlo nad Slovenskom slnko. A v jeho pravom hornom rohu, naoko úplne pomaly, prelietavala drobná tmavá škvrna. Bola to planéta Venuša.
Práve od polnoci zhruba do siedmej ráno prechádzala včera popred našu materskú hviezdu druhá planéta slnečnej sústavy. Podobný astronomický úkaz sa v tomto storočí nezopakuje, najbližšie sa tak stane až v decembri v roku 2117.
Zo Zeme aj z kozmu
Na Slovensku sme nemohli pozorovať celý tranzit Venuše popred Slnko. Kým sa naša hviezda vôbec objavila na oblohe, väčšinu svojho prechodu mala planéta známa svojou hustou atmosférou s extrémnym skleníkovým efektom za sebou.
Fatky
Venuša
Druhá planéta slnečnej sústavy, o čosi menšia ako Zem.
Slnko obehne takmer za 225 dní.
Má hustú vrstvu atmosféry so silným skleníkovým efektom.
Na povrchu tak teplota neklesá pod štyristo stupňov .
Nemá vlastný mesiac.
Na našom území sa dala pozorovať posledná tretina tranzitu. A to vrátane výstupu zo solárneho kotúča, ktorý sa odohral len pár minút pred siedmou. Najväčším problémom však bolo počasie a zamračená obloha, cez ktorú Slnko nebolo poriadne vidno.
Na takýto prípad však boli pripravené observatóriá roztrúsené po celom svete - počnúc nórskym Svalbardom až po austrálske mestečko Alice Springs.
Slnko spolu s planétou sledovali aj astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS či kozmické sondy, ktoré strážia našu materskú hviezdu.
„Už nejaký čas som to plánoval,“ hovorí podľa agentúry Reuters astronaut Don Pettit, ktorý sa v súčasnosti nachádza na kozmickej stanici. „Vedel som, že tranzit Venuše sa bude odohrávať počas mojej rotácie, takže som si so sebou vzal slnečný filter.“
Venuša je pomocník
Samotný prechod planéty nie je iba astronomickou raritou. Vedci ho chcú využiť na to, aby im pomohol pri spoznávaní ďalekých svetov.
Dnes vieme, že vo vesmíre existujú stovky exoplanét a ďalšie tisícky tušíme. Práve takéto vzdialené kozmické objekty odhaľujeme aj vďaka prechodu popred ich vlastnú hviezdu.
Tranzit Venuše popred Slnko by navyše mohol pomôcť v objavení metód, ktoré nám raz umožnia lepšie skúmať ďaleké atmosféry. Vedci totiž teraz môžu porovnávať známe údaje s tými, ktoré pri takomto prechode namerajú.
Cieľom astronómov je konečne objaviť takú exoplanétu, ktorá by mala na povrchu podmienky vhodné na život. Drobný tmavý kruh na slnečnom kotúči lenivo sa kĺzajúci rannou oblohou nám tak pomáha objaviť druhú Zem.
