BRATISLAVA. Je tam stále priveľa „ak“. Ak ta metóda bude fungovať, umožní nám preskúmať ďaleké svety. Ak tam tie ďaleké svety sú, musia sa nachádzať v takzvanej obývateľnej zóne – správne ďaleko od svojho materského slnka.
Ak krúžia v správnej vzdialenosti, potrebujú aj správnu teplotu a tečúcu vodu. A ak budú mať aj toto, musia mať inteligentný život. A ak je tam inteligentný život, musí dať o sebe vedieť prostredníctvom rádiových vĺn.
Ako cez dlhú slamku
Aj takto sa dá zhrnúť experimentálna metóda, ktorú vyskúšali austrálski astronómovia z Medzinárodného centra pre výskum rádioastronómie z Curtin University v Perthe.
Prepojili tri veľké rádioteleskopy roztrúsené naprieč celou krajinou a využili ich spoločnú silu na preskúmanie asi dvadsať svetelných rokov vzdialeného červeného trpaslíka.
V skutočnosti však vedci nechceli zistiť, či niekde z diaľky k nám nevysielajú svoje televízne správy mimozemšťania. Chceli zistiť, či takzvaná interferometria s veľmi veľkou základňou (VLBI) – výsledkom je rádiový superteleskop, funguje. Ukázalo sa, že áno.
„Je to ako pozerať sa na oblohu cez dvojmetrovú koktailovú slamku,“ hovorí pre BBC Seth Shostak, astronóm inštitútu SETI. „Je to len malinký kúsok oblohy, takže ste citliví len na signály, ktoré prichádzajú priamo z toho hviezdneho systému.“
Astronómom by sa tak nemalo stávať, že si vzdialený signál omylom popletú s vysielaním niektorej z našich vlastných družíc.
Správne miesto, správny čas
Výber ďalekého planetárneho systému tiež nebol náhodný. V sústave Gliese 581 sa môžu nachádzať až dve exoplanéty v obývateľnej zóne. Gliese 581 d, veľká superzem leží na jej hranici. Menšia, a oveľa slávnejšia Gliese 581 g presne v strede. Problémom je, že existenciu exoplanéty „g“ sa dodnes nepodarilo potvrdiť.
Astronómovia systém pozorovali osem hodín. Nič podozrivé si však nevšimli. Podľa štúdie, ktorá vyjde v odbornom magazíne The Astrophysical Journal, vedci narazili na dve stovky signálov, no analýza všetky vylúčila ako prirodzené.
„Aj na Zem by ste sa mohli pozerať štyri miliardy rokov,“ dodáva Shostak. „Mali by ste planétu v obývateľnej zóne, planétu s kvapalnými oceánmi a atmosférou. A predsa, ak by ste sa sem nepozreli v posledných 70 rokoch, nenašli by ste žiaden inteligentný život.“
