Fyzik Leonard Mlodinow: Hawking je našťastie pomalý

Niektoré veci vedci možno nikdy neobjavia, hovorí známy fyzik, ktorý spolupracoval so Stephenom Hawkingom a písal aj scenáre pre Star Trek či MacGyvera.

Leonard Mlodinow (1954) pôsobí na Kalifornskom inštitúte technológií (Caltech) a Fyzikálnom inštitúte Maxa Plancka v Mníchove. Jeho rodičia prežili koncentračný tábor, otec viedol židovské podzemie v Czestochowej. Vyštudoval fyziku, doktorát získal na Kal(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

„Stephen Hawking je veľmi chytrý chlapík,“ tvrdí fyzik a spisovateľ LEONARD MLODINOW. Spolu so slávnym vedcom napísali známe popularizačné knihy Ešte stručnejšia história času a Veľký plán. „A to, že je taký pomalý pri komunikácii, bolo pre mňa výhodou.“

Myslíte si, že rozumiete kvantovej fyzike?

Myslím si, že áno.

Lebo Richard Feynman kedysi povedal, že jej nerozumie nikto.

To hej. Ale on bol veľmi melodramatický. Keď si však vezmete niektoré filozofické dôsledky kvantovej teórie, tak je naozaj veľmi ťažké rozumieť jej. Ale napokon jej rozumel aj on sám, keďže sa ňou zaoberal. Kvantová teória je však veľmi pochybná, pretože neopisuje realitu, ktorú bežne zažívame. No ako fyzik, ktorý sa pozerá na experimenty, takéto veci jednoducho študujete.

V čom je jej problém?

Na makroskopickej úrovni, keď máte trilióny a trilióny častíc, sa tie systémy správajú inak. A až teraz máme technológie, ktoré nám umožňujú študovať tú mikroúroveň. Pozrieť sa na naozaj malé rozmery. To máte ako s vodou – môžete hovoriť o jej vlastnostiach, hovoriť o vlnách na hladine oceánu. Ale keď chcete zistiť, čo to voda vlastne je, musíte sa pozrieť na molekuly. Jednoducho na štruktúru, ktorá je iná ako tá na makroúrovni. Ale je pravda, že toto už nie je problém každodenného života.

Prečo potom potrebujeme teóriu, ktorá sa nezaoberá bežnými problémami?

Keď už nič iné, tak sme jednoducho zvedaví. Chceme vedieť, ako funguje vesmír, chceme urobiť nové objavy, vynájsť nové zariadenia, prístroje. Chceme veci, ktoré nám otvoria dvere k novým možnostiam. Napokon, teraz tu máte diktafón, asi máte počítač, u lekára nájdete prístroje – a napokon aj to nejako súvisí s pochopením kvantových fenoménov.

Keď sme pri chápaní čudných teórií, budeme mať raz tú slávnu teóriu všetkého?

(Smiech.) Stephen Hawking si kedysi myslel, že takzvanú teóriu všetkého budeme mať do konca storočia. Pred pár rokmi som sa ho spýtal, čo dnes hovorí na svoju predpoveď. A on mi zase odpovedal, že bude do konca storočia. Akurát to už je iné storočie. Ja osobne neviem.

Prečo?

História už niekoľkokrát ukázala, že vedci sú dosť mizerní pri predpovedaní budúcnosti vedy. Navyše niektoré veci možno nikdy neobjavíme. Možnože sa vôbec nedajú nájsť. Často môžeme povedať iba to, že sa k čomusi blížime. A môže trvať stáročia, kým sa k tomu dostaneme.

Prečo je to také ťažké?

Na to odpovedať neviem. Viem len, že hľadáme a skúmame veci, ktorým nie vždy aj nevyhnutne rozumieme. Veci sa však stále stávajú komplikovanejšími, objavujeme a do teórií zahŕňame ďalšie zistenia, vytvárame nové teórie a kto vie – možno raz narazíme na nejakú hranicu. Ale to môže naozaj trvať storočia. Alebo tisícročia.

To nie je veľmi optimistické.

Naozaj neviem. Možno je tá odpoveď strašne jednoduchá a my sme si ju iba nevšimli. Ale keď si ju všimnete, potom príďte za mnou.

Kdesi v ďalších rozmeroch

Čiže tá teória sa možno skrýva niekde v ďalších rozmeroch a my ju s našimi štyrmi „nevidíme“?

No, ak majú niektorí vedci pravdu, tak možno áno. A ak pravdu nemajú, tak nie. Ale je pravda, že táto takzvaná M-teória jestvuje, a tiež je pravda, že nie je hotová.

Keď má nejaká hypotéza desať, jedenásť, dvadsaťšesť rozmerov, ako vôbec zistíme, či je správna? To dokážeme postaviť príslušný experiment?

Uvidíme. Ľudia si kedysi mysleli, že experimentálne sa nedá overiť ani kvantová teória. Ale treba zdôrazniť, že tá takzvaná teória všetkého nie je kompletná. Vo vede však platí jedno úplne základné pravidlo: každá hypotéza musí byť testovateľná. To však neznamená, že musí byť testovateľná dnes.

Spolu so Stephenom Hawkingom ste napísali niekoľko kníh. V tej poslednej dokonca tvrdíte, že nepotrebujeme žiadneho Boha.

Pretože vo fyzike máme vákuum, akýsi nestabilný stav, z ktorého môžu vzniknúť veci. Platí, že vtedy čosi samovoľne vzniká aj zaniká. Energie vznikajú a zanikajú a dokonalé nič, úplné prázdno – ak sa teda naše teórie nemýlia – vlastne nie je možné vytvoriť.

Toto sme pozorovali?

Toto, samozrejme, priamo pozorovať nemôžete. Ale nepriamo sme to namerali v laboratóriách.

Môžeme mať akoby niečo z ničoho?

Správne.

A to neporušuje zákon zachovania energie?

Nie, to neporušuje zákon zachovania energie za istých okolností. Môžu za to napríklad čudné vlastnosti gravitácie, negatívne energie, zakrivenie vesmíru, ktoré môže byť negatívne aj pozitívne. A, samozrejme, musíte vziať do úvahy celý vesmír ako taký. Vtedy neporušujete žiadne zákony.

Ale to vlastne stále nie je odpoveď na pôvodnú otázku.

V princípe na ňu ani nemôže veda odpovedať. Viete, fyzika vždy opisuje svet vďaka zákonom. A vždy sa môžete spýtať, odkiaľ pochádzajú tieto zákony. Ak poviete, že z iných prírodných zákonov, spýtate sa, odkiaľ sú tie. A toto je vždy problém každej hlbšej fundamentálnejšej teórie. Na konci tak pokojne môžete odpovedať, že od Boha.

Čiže toto nie je dobrá otázka, ak sa pýtate vedy?

Nie je.

Stephen Hawking

Ako sa pracuje s Hawkingom?

No...

Pretože sa hovorí, že sformulovať jedinú vetu mu môže trvať aj minúty.

To je pravda. Navyše je pomalší, ako býval kedysi. Navyše to, čo počujete v rádiu alebo vidíte v televízii, vždy vytvorí vopred. Ale je pravda, že stvoriť vetu mu môže trvať minúty. A preto musíte byť veľmi trpezlivý.

Keď ste spolu písali, ako to vyzeralo?

Stretli sme sa a rozprávali sa, čo by v knihe asi malo byť. Potom sme si to rozdelili, veľa si písali cez e-mail, prechádzali si navzájom svoje rukopisy. A potom sme spoločne ešte raz prešli texty slovo po slove.

A potom príde prekladateľ a preloží vám to do iného jazyka?

No, môžete len dúfať, že ten preklad bude dobrý. Hovorím po nemecky, takže nemecký preklad si prečítať dokážem, ale to je asi tak všetko. Prekladatelia nám robia službu, a viem, že dobre preložiť text je veľmi ťažké. Takže strašne nerád by som niečo podobné posudzoval či nebodaj niekoho súdil.

Aký je vlastne Stephen Hawking, klasický génius?

Určite je jedným z najbrilantnejších mozgov svojej generácie. No nemám veľmi rád označenie génius - ale oproti mne určite. Každopádne, je to fakt veľmi bystrý chlapík. V skutočnosti to, že je taký pomalý pri komunikácii, bolo pre mňa obrovskou výhodou. Dalo mi to vždy dostatok času zistiť, čo tým vlastne myslí. (Smiech.) Či mal aj pochopenie a trpezlivosť so mnou, to neviem.

On stále verí v M-teóriu?

Ach, samozrejme.

Niekedy to totiž vyzerá, že superstruny a M-teória sú americký rozmar a v Európe také populárne nie sú.

To je možné. Ale to je asi aj tradíciou.

Tu akoby dávali ľudia skôr prednosť štandardnému modelu či supersymetrii.

Ale v skutočnosti si len pár ľudí myslí, ak vôbec niekto, že štandardný model je konečná odpoveď.

Iste, každý vie, že nie je správny.

Nie nesprávny. On je vlastne vcelku správny, ale nedokonalý. Hovoríme o ňom, že to je taký škaredý model vesmíru pre inžinierov. Pretože má množstvo parametrov, ktoré sa musia rôzne pridávať k meraniam. Lenže je zároveň veľmi silný a má obrovskú hodnotu vo svojich predpovediach. A to je vlastne stále úchvatné. Napriek tomu, že nedokáže zjednotiť štyri interakcie a gravitáciu nezahŕňa. A že stále ľudia veria, že dokážu takéto zjednotenie nájsť.

To je zlé?

Ktovie, možno sa im to podarí. A možno je celá tá teória zlá. Toto je v skutočnosti otázka o fungovaní vedy – a na nej je úchvatné to, že sa stále pokúša.

Máte rád vedu?

Čo asi myslíte? (Smiech.)

Tak prečo ste odišli do Hollywoodu?

Milujem, a vlastne vždy som miloval písanie. A miloval som aj filmy, takže som hľadal takéto zamestnanie. Ale nebolo to tak, že by som s vedou úplne prestal. Cez víkendy som ju robil ako hobby, a vlastne som aj vtedy napísal niekoľko štúdií. No to je už preč, vrátil som sa späť k vede.

Je pre vedca ťažké písať popularizačné knihy?

V tomto mi naozaj dosť pomohlo písanie scenárov. Napokon sa tá skúsenosť ukázala ako veľmi užitočná – ale rovnako aj to, že ja som vlastne vždy písal. Aj predtým, aj popri práci, každý deň. A zároveň som sa nikdy nevzdal fyziky.

Tak prečo ste napokon skončili pri psychológii a kognitívnej vede?

No, v skutočnosti je to skôr neuroveda. A v tej je strašne veľa fyziky.

Fyziky?

Matematici opisujú váš mozog, vedci merajú jeho aktivitu. Ukazujú, ako sa správate, ako vaše správanie vlastne vzniká, čo s tým má vaše vedomie. Používajú sa pri to nové zobrazovacie technológie. A to ma v istom okamihu začalo zaujímať. Chcel som vedieť, aké sú tie nevedomé procesy, vďaka ktorým vnímame svet a správame sa k ostatným ľuďom. Toto pripomína fyziku – je to čosi, čo bežne nevidíme, čo je kdesi hlbšie ukryté. Ale ono to takto naozaj funguje, len to ľudia netušia.

Prečo?

Ľudia si zvyčajne myslia, že všetko ich správanie je vedomé. Ale nie je, je tam ďalšia úroveň, oveľa hlbšia, vnútorná. A ja o nej chcem vedieť viac.

A tieto nevedomé procesy vznikli prečo? Zjednodušujú nám život?

Nejako takto sa vyvinuli. Mozog totiž vytvára akýsi obrázok o svete. A tento obrázok nemusí byť až taký pravdivý. Je pravdivý do takej miery, aby nám kedysi pomáhal uniknúť pred predátormi a uľahčoval nažívanie v skupine. Ľudia sú spoločenské zvieratá, a preto potrebujú spoločenské interakcie. A ten náš mozog to jednoducho robí.

ico

Fyzika, knihy a teroristi

Skúmal tajomstvá kvantového sveta. Učil fyziku aj neurovedy, píše populárno-náučné knižky, pracoval na slávnych televíznych sériách aj vyvíjal nezávisle, vzdelávacie počítačové hry pre deti.

A dňa 11. septembra 2001 stál pod Svetovým obchodným centrom (WTC). Vtedy, keď na dvojičky zaútočili lietadlami teroristi.

„Moje deti chodili do školy a škôlky blok či dva od WTC," uviedol Mlodinow pre blog kalifornského psychológa Setha Robertsa. „Tam som chcel nasadnúť na metro a odviezť sa do práce."

Kráčal vtedy popod známe budovy, keď mu ponad hlavu preletelo prvé z dvoch lietadiel. A následne do jednej z veží narazilo. „Zranili ma padajúce trosky. Snažil som sa nájsť syna, ktorý neskôr musel utekať, aby sa vôbec zachránil."

Po útoku mal Mlodinowov syn, ktorý zo svojej škôlky videl vyskakovať zúfalých ľudí z okien, psychické problémy. Vtedy sa rodina rozhodla opustiť New York a presťahovať sa do Kalifornie. „Oni si vtedy niekoľko hodín mysleli, že aj ja som mŕtvy."

V tom čase už mal Mlodinow hotové prvé dve zo svojich náučných kníh. A po teroristickom útoku začínal pracovať na spoločnej knihe so Stephenom Hawkingom.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  6. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  7. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  10. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  1. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  2. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  3. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  4. Cíťte sa v priestore príjemne
  5. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  6. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  7. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  8. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  9. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  10. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 8 231
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 856
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 602
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 085
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 728
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 413
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 965
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 957
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 983
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 820

Téma: Víkend


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Plavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister školstva na tlačovej konferencii povedal, že hodnotiace kritériá boli známe v roku 2015. V skutočnosti boli schválené o rok neskôr.

KOMENTÁRE

Diabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

DOMOV

Prieskum: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa voľby konali v júli, zvíťazil by Smer.

BRATISLAVA

Z Tyršovho nábrežia sa stal kemp pre turistov

Na petržalskej strane Dunaja parkujú karavany, hoci tam nie je kemp.

Neprehliadnite tiež

Parazit pomáha rastlinám varovať susedov pred útokom iných škodcov

Kukučina sa dokáže napojiť na viacero hostiteľských rastlín súčasne.

Pískajúce gélové guľôčky by mohli zrýchliť mäkké roboty

Hydrogél nájdete vo vázach, plienkach aj v robotoch.

Za peniaze sa dá kúpiť šťastie. Investujte ich do času

Milionári si za upratovanie neplatia, aj keď by im to prospelo.