BRATISLAVA. Komerčné aj vedecké družice, misie na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS či k iným planétam slnečnej sústavy. Ambiciózny projekt letu na Mars či sonda JUICE k Jupiteru. To všetko sú kozmické misie Európske vesmírnej agentúry (ESA).
Zásadným problémom však je, že Slovensko stále nie je jej riadnym členom. Napriek dohode o spolupráci a podieľaní sa na niektorých misiách našej krajine zostáva splniť ešte jednu zásadnú podmienku. Vláda musí zaplatiť za členstvo.
Riadne členstvo
Riadne členstvo v ESA pritom nie je iba akademický nápad vedcov. Odborníci odhadujú, že v konečnom dôsledku by sme na ňom mohli profitovať.
Odhaduje sa, že vesmír ročne generuje obrat okolo 90 miliárd dolárov a každý rok tento trh podľa Slovenskej akadémie vied (SAV) rastie zhruba o sedem percent. A Európa sa podieľa na takmer polovici všetkých komerčných služieb.
„Členstvo v ESA predstavuje jedinečnú možnosť podieľať sa na špičkovom výskume a mať prístup k najmodernejším technológiám,“ hovorí v tlačovom vyhlásení SAV Juraj Lapin z Ústavu materiálov a mechaniky strojov.
Práve tento ústav skúma pre kozmickú agentúru nové zliatiny a jeho experimenty sa vykonávajú aj na vesmírnych raketách.
Aj slovenskí vedci
Vesmírny výskum však aspoň v obmedzených podmienkach funguje aj na našich vysokých školách. Žilinská univerzita spolupracuje na príprave prvého slovenského satelitu, Univerzita Komenského študuje spolu s ESA kozmické žiarenie a technici z STU sa zaoberajú gravitačným poľom našej planéty.
Akademici zase skúmajú nielen experimentálne zvieratá počas kozmických letov, ale aj ľudí. „Pracovníci ústavu sa zúčastnili na 7 kozmických letoch experimentálnych zvierat a na 6 letoch s ľudskou posádkou,“ zdôrazňuje Richard Kvetňanský z Ústavu experimentálnej endokrinológie.
„Výsledky z letu Ivana Bellu napríklad ukázali, že neuroendokrinný systém reaguje na zvýšenú fyzickú a psychickú záťaž.“
Medzinárodná spolupráca
Vedci tvrdia, že vesmírny výskum je môže byť krajine užitočný. Netýkalo by sa to pritom iba kontroly dotácii pre poľnohospodárov či presnejšej predpovedi počasia.
Satelity by mohli pomáhať zememeračom a patenty slovenských výskumníkov by dokázali ďalej nielen zarábať na ďalší výskum, ale dali by si podľa SAV využiť v priemysle.
„Európsky vesmírny priemysel už dnes slovenských odborníkov vníma ako relevantného partnera," hovorí Miroslav Uríček zo spoločnosti Siemens, ktorá je parterom SAV vo vesmírnom výskume. Vedci síce teraz môžu spolupracovať na projektoch európskej agentúry, no nie je to stále plnohodnotná spolupráca.
„Budúcnosť kozmických výskumov na Slovensku je neodmysliteľná bez širšej medzinárodnej spolupráce,“ dodáva v tlačovom vyhlásení Karel Kudela z Ústavu experimentálnej fyziky.
Práve vedci z tohto ústavu zostrojili spektrometer, ktorý minulý rok odštartoval do kozmu na palube ruského vesmírneho observatória Spectrum-R.
Hlavný zdroj: Správa SAV k slovenskému členstve v ESA.
Autor: ved
