BERLÍN, BRATISLAVA. Nebol to ľahký život. Nepoznali chov dobytka ani pestovanie plodín. No naši dávni predkovia určite poznali hudbu, a to už pred viac ako štyridsaťtisíc rokmi.
Dokazujú to nálezy dosiaľ najstarších hudobných nástrojov - fláut. Ležali vo vrstvách, ktoré majú podľa štúdie v magazíne Journal of Human Evolution 43- až 42-tisíc rokov.
Už dlhšie vedci tušia, že muzika je jedným z najstarších výtvorov moderného človeka. Mohla dokonca predstavovať evolučnú výhodu nad našimi čiastočnými predkami – neandertálcami. Tí boli podstatne konzervatívnejší a podľa súčasných poznatkov hudbu nevyužívali.
Vedci sa pritom domnievajú, že práve muzika hraná pre potešenie či pri rituáloch mohla byť jedným z faktorov, ktorý pomáhal udržiavať rozsiahlejšie spoločenstvá.
Nový nález z juhonemeckej jaskyne Geissenklösterle však naznačuje aj čosi ďalšie. Flauty z vtáčích kostí a slonoviny totiž pochádzajú z čias ešte pred príchodom rozsiahleho ochladenia. Vedci pritom až dosiaľ predpokladali, že do oblasti horného Dunaja prišli naši predkovia až po tejto klimatickej udalosti.
Nový objav by preto mohol znamenať aj to, že koryto Dunaja je miestom, odkiaľ sa rozvinula takzvaná aurignaciénska kultúra. Tá sa ku koncu staršej kamennej doby tiahla od západnej Európy až po Blízky východ.
