MYS CANAVERAL, BRATISLAVA. Prvý raz v histórii zaparkovala súkromná kozmická loď na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Stalo sa tak v piatok 15:56 nášho času nad severozápadnou Austráliou, keď vesmírny modul Dragon zachytilo robotické rameno stanice. O dve hodiny neskôr pritiahlo rameno túto nákladnú kozmickú loď k ISS.
Samotný približovací menéver však neprebehol úplne hladko. Problémy spôsobovali odrazy z japonského kozmického modulu Kibo. Technici sa snažili vyriešiť ťažkosti na vesmírnej lodi Dragon tak, aby sa jeho optické navigačné zariadenie LIDAR nezameriavalo na tieto odrazy. To sa im napokon podarilo.
Dragon následne dostal od od riadiaceho strediska posledné "go". Astronaut Don Pettit zachytil vesmírnu loď pomocou kanadského robotického ramena. Rameno teraz loď pritiahne k stanici, v sobotu do nej vstúpia astronauti a prenesú na ISS zásoby.
"Vyzerá to tak, ako by sme draka chytili za chvost," komentoval celú situáciu Pettit.
Podľa riadiaceho strediska však napokon všetko dopadlo podľa plánov a my sme mohli sledovať historický okamih, kedy čas vesmírnych letov začali preberať súkromné spoločnosti.
V riadiacom centre firmy, v závode v Kalifornii a v centre amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v Houstone preto vypukli ovácie. "SpaceX to znovu dokázal," uviedlo riadiace centrum.
Ak by „súkromné“ lety do vesmíru záviseli naozaj len od súkromného kapitálu, ešte dlho by sme na ne čakali, myslí si Peter Morvay
Na druhý pokus
Vesmírna misia súkromnej firmy odštartovala v utorok, keď viac ako päťdesiatmetrová nosná raketa Falcon 9 vyniesla na obežnú dráhu svoj náklad - na palube lode Dragon sú zásoby aj študentské experimenty..
Let sa mal pôvodne odohrať už počas víkendu, no pol sekundy pred štartom zastavil raketu palubný počítač. Nameral príliš vysoký tlak v jednom z deviatich motorov.
Firma SpaceX je prvou z viacerých ambicióznych spoločností, ktoré chcú od amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) prebrať lety na nízku obežnú dráhu – vrátane zásobovania a letov astronautov k ISS.
Rusi alebo Európa
Po konci programu raketoplánov totiž NASA nemá funkčný systém, ktorý by na vesmírnu stanicu dokázal poslať zásoby či ľudí.
V prípade kozmických letov je odkázaná na ruské rakety Sojuz, zásoby dokážu na kozmické laboratórium vyniesť aj Európa či Japonsko.
Dragon sa postupne približuje k ISS. REPROFOTO - SME/NASA TV