Debata o hudobnom pirátstve na internete a službách umožňujúcich bezplatnú výmenu nahrávok v posledných mesiacoch čoraz viac pripomína bitku detí na pieskovisku. „Škodia nám!“ kričia hystericky zástupcovia nahrávacieho priemyslu a vo vzduchu lietajú miliardy dolárov ušlých ziskov. „A neškodia!“ tvrdohlavo opakujú oponenti argumentujúc, že „hudobní piráti“, zväčša mladí ľudia, sú v skutočnosti stále najlepšími zákazníkmi hudobných vydavateľstiev.
Minulý týždeň sa do diskusie zapojila aj agentúra Forrester Research, ktorá sa pridala na stranu surfistov: z jej výskumu medzi tisíckou amerických internetových užívateľov vyplynulo, že neexistuje žiadna známka poklesu nákupu legálnych CD medzi ľuďmi, ktorí si z internetu sťahujú aj nelegálne bezplatné nahrávky. „Niet pochýb, že časy sú pre nahrávací priemysel ťažké,“ povedal britskej BBC analytik Forrestru Josh Bernoff. „Príčinou však nie je internet.“ Podľa odborníkov stojí za 15-percentným poklesom tržieb z hudobných CD v Spojených štátoch skôr ekonomická recesia a konkurencia iných médií.
Odkaz hudobným firmám je jasný: sústreďte sa na vybudovanie služieb, ktoré umožnia jednoduché vyhľadávanie, kopírovanie - a platenie - hudby na internete i jej napaľovanie na CD. Doterajšie pokusy veľkých firiem v tejto oblasti neboli úspešné: služby ako Pressplay, MusicNet, Full Audio, Rhapsody či najnovšie Popfile.de nevzbudili u surfistov veľký záujem.
Nahrávacie spoločnosti sa však zjavne rozhodli, že ešte predtým, než dajú na rady expertov a prispôsobia svoju distribučnú stratégiu novej situácií, vyskúšajú ešte všetky ostatné spôsoby, ako užívateľom v kopírovaní hudby zabrániť.
Najoriginálnejšie riešenie ponúka návrh zákona, o ktorom začala koncom júla rokovať americká dolná snemovňa. Zákon by dal držiteľom autorských práv právo vniknúť do počítačových sietí, v ktorých sa vymieňajú hudobné nahrávky, a pokúsiť sa ich znefunkčniť. Firmy by zároveň mohli beztrestne preniknúť priamo do počítačov surfistov, ktorí zdieľajú napríklad MP3 súbory. Zákon firmám neumožňuje vymazávať súbory z iných počítačov, obmedzuje však právo poškodených dožadovať sa náhrady škody, keby k tomu „náhodou“ došlo. Zároveň stanovuje, že „zákonní hackeri“ nemôžu pri vymazávaní nelegálnych súborov spôsobiť škodu väčšiu než 50 dolárov na jeden prípad porušenia copyrightu. Ak teda máte v počítači napríklad 50 MP3 súborov, pri ich vymazávaní vám môžu byť legálne zlikvidované aj iné dáta v hodnote 2500 dolárov, uviedol pre CNET Will Rodger z Asociácie počítačového a komunikačného priemyslu, ktorá proti návrhu zákona protestovala. Kritici poukazujú aj na to, že zákon by dal rozsiahle „hackerské oprávnenia“ napríklad aj mnohým fotografom a novinárom ale aj scientologickej cirkvi, ktorá vlastní autorské práva na veľké množstvo textov.
Minulú sobotu podali nahrávacie spoločnosti žalobu aj na najväčších amerických internetových providerov za to, že umožňujú svojim užívateľom prístup k serveru Listen4ever.com. Z toho si môže ktokoľvek zadarmo stiahnuť najnovšie hudobné nahrávky, často ešte skôr, než sa oficiálne dostanú do hudobných predajní. Dosiahnuť zrušenie samotného servera je nemožné, keďže je umiestnený v Číne, mimo americkej jurisdikcie. Pokiaľ by však súd uznal, že internetoví provideri sú zodpovední za kontrolu obsahu pretekajúceho ich linkami, išlo by o nebezpečný precedens. Podľa New York Times sa provideri obávajú najmä toho, že budú potom nútení blokovať veľké množstvo stránok, keďže adresy tých nelegálnych sa veľmi rýchlo menia.
Boj proti pirátstvu bol napokon vyhlásený aj na najdôležitejšom a zároveň najcitlivejšom fronte - americkí zákonodarcovia koncom júla požiadali ministra spravodlivosti Johna Ashcrofta, aby polícia začala prenasledovať aj bežných používateľov, ktorí si vymieňajú nelegálne hudobné nahrávky. Zvýšila sa tak pravdepodobnosť, že by mohli byť niektorí internetoví surfisti za počúvanie hudby bez zaplatenia exemplárne potrestaní na výstrahu miliónom ostatných.
Nahrávacie spoločnosti však môžu skôr dúfať, že minister nezoberie túto výzvu vážne: ak by sa totiž rozhodli internetoví užívatelia na protest proti tomuto postupu hoci len jeden týždeň nekupovať kompaktné disky, firmy by mohli len spomínať na staré zlaté napsterovské časy.
RICHARD HAVROŠ
