Technologický šéf firmy Red Hat („Červený klobúk“), ktorá distribuuje jednu z najznámejších verzií operačného systému Linux, reční (v červenom klobúku) pred skupinou demonštrujúcich pred radnicou v San Franciscu. Red Hat zorganizoval pred týždňom demonštráciu na podporu návrhu Zákona o digitálnej softvérovej bezpečnosti, podľa ktorého by museli kalifornské štátne inštitúcie nakupovať softvér len od spoločností, ktoré neobmedzujú prístup alebo použitie zdrojového kódu svojich programov. Tento zákon by výrazne zvýhodnil operačný systém Linux na úkor systému Windows, ktorého zdrojové kódy spoločnosť Microsoft odmieta zverejniť. FOTO - AP
počítačoch.
V poslednom čase sa však ukazuje, že firmy ignorujúce Linux ako lacnejšiu alternatívu k Windows si počínajú podobne, ako keby všetkých zamestnancov vybavili Mercedesmi - prináša im to maximálne pohodlie a menšie starosti (s náhradnými dielmi), ale z ekonomického hľadiska je to ťažko udržateľné.
Nevýhodou lacnejšieho Linuxu pritom nie je nižšia kvalita, ale nutnosť naučiť zamestnancov pracovať s novým softvérom, prípadne zatiaľ i nedostupnosť určitého druhu programov pre túto platformu. V období ekonomickej krízy sa však čoraz viac firiem i vlád rozhoduje, že kvôli úspore financií a zvýšeniu bezpečnosti sa im oplatí podstúpiť aj nepohodlie spojené s migráciou na úplne novú softvérovú platformu.
Linux dospieva
Linux vznikol začiatkom 90. rokov ako bezplatný operačný systém s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý môže ktokoľvek kopírovať a upravovať. Vytvorila sa okolo neho významná a lojálna komunita programátorov, ktorí pracujú na jeho vylepšovaní a výsledky svojej práce dávajú bezplatne k dispozícií. Tento demokratický model zaručuje pružný vývoj aplikácií (aspoň tých jednoduchších) i rýchle odhaľovanie chýb v programoch, vďaka čomu sa Linux považuje za bezpečnejší a stabilnejší systém, než napríklad Windows. Jeho demokratická podstata je však zároveň komerčnou nevýhodou - máloktorá väčšia spoločnosť je totiž ochotná postaviť svoj firemný systém na niečom, čo „vyvíja každý“. Vzniklo preto niekoľko firiem (najväčšou je Red Hat), ktoré dodávajú garantované linuxovské riešenia - zákazník tu však zväčša neplatí priamo za operačný systém (ktorý je zadarmo), ale skôr za doplnkové služby, najmä technickú podporu.
Výrobcovia troch najrozšírenejších verzií Linuxu (Red Hat, SuSE a Mandrake) urobili minulý týždeň ďalší krok dôležitý pre budúcnosť celej platformy - svoje systémy certifikovali pod jednotnými kritériami, čo zabezpečí, že programy vyvíjané pre jeden systém budú fungovať vo všetkých verziách Linuxu.
Linux začína podporovať aj čoraz viac veľkých výrobcov počítačov - tradične sú to najmä IBM či Hewlett Packard, minulý týždeň sa pridal aj Sun Microsystems. Linux sa však doteraz objavoval len na serveroch týchto značiek, nie na počítačoch pre bežných koncových zákazníkov. Minulý rok sa však začala karta pomaly obracať - hoci celkové tržby za linuxové systémy klesli o 5 %, dodávky pre stolové počítače stúpli o 30 %. Podľa odhadu agentúry A. D. H. Brown Associates dnes Linux na celom svete používa asi 20-miliónov ľudí.
Ide o bezpečnosť
Dôvodom, prečo čoraz viac organizácií začína uvažovať o migrácii na platformu Linux, nie je len jeho priaznivá cena. V čase, keď sa firmy aj štátne inštitúcie obávajú cyber-útokov viac než kedykoľvek predtým, sa totiž čoraz väčšia pozornosť venuje aj otázke bezpečnosti. Nejde len o notoricky známu chybovosť a nadmerný výskyt bezpečnostných nedostatkov v systémoch od Microsoftu, ale o zásadný stret dvoch rôznych koncepcií - otvoreného (Linux) a uzatvoreného, proprietárneho softvéru (Windows). Otvorené systémy môže ktokoľvek skúmať a dopĺňať, za bezpečnosť proprietárnych zodpovedajú len ich výrobcovia a odhaľovanie bezpečnostných nedostatkov v nich môže byť často dokonca protizákonné. Prevádzkovatelia proprietárnych systémov tak svoju bezpečnosť plne odovzdávajú do rúk jedinej firmy.
To sa, pochopiteľne, nepáči najmä vládam mnohých štátov. Ku krajinám ako Čína či Brazília, ktoré vsádzajú na otvorený softvér najmä kvôli cene, sa pridáva aj čoraz viac vyspelých štátov. Európska komisia už dávnejšie vyzvala členské štáty, aby preskúmali možnosť využívať na všetkých úrovniach otvorený softvér. Minulý týždeň takúto iniciatívu ohlásila aj britská vláda, ktorá chce zabezpečiť, aby kľúčové systémy neboli závislé od jediného výrobcu softvéru a dokázali komunikovať aj s inými platformami. V správe britského Úradu pre vládny obchod (OGC) sa uvádza, že „dobre nakonfigurované programy s otvoreným kódom môžu byť aspoň tak bezpečné, ako proprietárne systémy, a v súčasnosti sú terčom menšieho počtu internetových útokov.“ Podľa tejto správy sú mnohé proprietárne (drahé) produkty zjavne menej bezpečné, než ich otvorené alternatívy.
V zavádzaní otvoreného softvéru už pokročila aj nemecká vláda, ktorá v júni podpísala dohodu s firmami IBM a SuSE o dodávkach linuxovských systémov, ktoré nahradia programy od Microsoftu.
Aj v Spojených štátoch sa minulý mesiac objavila štúdia, ktorá odporúča zvážiť využitie otvoreného softvéru. Na objednávku ministerstva obrany ju vypracovala agentúra MITRE a uvádza sa v nej, že otvorené produkty by sa mohli uplatniť vo veľmi širokom spektre vládnych aplikácií.
Vzápätí po zverejnení tejto správy sa objavila ďalšia od Alexis de Tocqueville Institution, podľa ktorej je otvorený softvér naopak nebezpečný. Tento inštitút však sponzoruje Microsoft, najväčší bojovník proti otvoreným systémom, ktoré priamo ohrozujú jeho dominanciu v oblasti operačných systémov.
Linuxu nedávno pomohla aj americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA), ktorá nečakane zverejnila novú verziu Linuxu s podstatne vylepšenými bezpečnostnými prvkami, ktoré stavajú tento systém z hľadiska bezpečnosti na úroveň špecializovaných armádnych systémov. Na agentúru sa za to zniesla vlna kritiky - Američanom sa nepáčilo, že bol program zverejnený na internete a jeho výhody tak môžu využívať nielen americké, ale aj zahraničné firmy.
Ďalším veľkým krokom na ceste Linuxu do pozície skutočne relevantného súpera systémov ako Windows aj vo vládnych sieťach, musí byť certifikácia podľa štandardov americkej vlády. Tou musia prejsť všetky systémy, na ktorých majú pracovať citlivé vládne aplikácie. Certifikácia sa už pripravuje, bude však trvať niekoľko rokov a stáť možno až niekoľko miliónov dolárov.
RICHARD HAVROŠ,
pocitace@smeonline.sk
