Vedci dúfajú, že pri skúmaní záhadného tvora objavia zatiaľ neznámeho predchodcu človeka.
BRATISLAVA. Podobá sa na človeka, no je o niečo väčší a veľmi chlpatý. Žije osamelo v horách a s ľuďmi sa stretáva len výnimočne. Príbehov o podobných postavách je v rôznych kultúrach po celom svete mnoho.
V Himalájach ho volajú yeti, v severnej Amerike zasa bigfoot.
U nás sa o ňom viac hovorí od roku 1951, keď sa britský horolezec Erich Schipton vrátil z expedície na Mount Everest so zábermi obrovskej stopy v snehu.
Odvtedy sa podobné pozorovania zopakovali viackrát. Pátranie po yetim však prakticky nikto nebral vážne. Až doteraz.
Už nemusí veriť
Vedci z Oxfordskej univerzity a Lausannského zoologického múzea teraz spojili sily a chcú preskúmať pozostatky tajomnej postavy. Vôbec prvýkrát pritom použijú moderné metódy. V ich laboratóriách sa tak ocitnú chlpy, kosti či iné časti tela, ktoré vraj patrili yetimu. Zároveň vyzývajú všetkých nadšencov, aby poslali vlastné vzorky.
„Ako vedec mám isté obavy, keď vstupujem do tejto oblasti výskumu, ale využitie genetických postupov sa nedá sfalšovať. Nedostanem sa preto do pozície, či na existenciu týchto tvorov verím, alebo nie,“ cituje Discovery Channel Bryana Sykesa z Oxfordskej univerzity.
Podobné testovania v minulosti ukázali, že pozostatky, ktoré pripisovali záhadným bytostiam, boli v skutočnosti ľudské. Podľa Sykesa sa však týmto materiálom nikto nevenoval systematicky.
Vedcom pritom nejde len o potvrdenie alebo vyvrátenie existencie yetiho. Dúfajú, že skúmaním hominidov, teda tvorov podobných ľuďom, zistia viac o našich predkoch.
Len nedávno sme sa dozvedeli, že bežný Európan má dve až štyri percentá DNA od neandertálca, ktorého sme dovtedy považovali za slepú vetvu vývoja. Aj yeti by preto teoreticky mohol byť naším dávnym príbuzným.
Tí, ktorí v existenciu yetiho veria, hovoria, že tvor môže byť pozostatkom druhu Homo Erectus alebo Giganthopiteca – obrovského ľudoopa, ktorý kedysi žil v lesoch východnej Ázie.
Sykes veľmi neverí týmto teóriám. „Ak sa na to však nepozriete, nezistíte to,“ dodáva.
Nemožné a hlúpe
„Bolo by úžasné, keby sme objavili jeden alebo viac druhov, o ktorých teraz nevieme. Možno primáty,“ povedal Sykes. „To by bol ideálny výsledok.“
Vedec má s podobnými výskumami skúsenosti. „Niektoré výskumy v mojej kariére spočiatku vyzerali nemožné a hlúpe, ale nakoniec priniesli skvelé výsledky,“ dodal.
V 80. rokoch sa napríklad rozhodol získať DNA z historických kostier a ani sám neveril, že to bude možné. Prvú správu v Nature o tom publikoval v roku 1989.
