Ďalší výskum totiž ukázal, že v tejto vrstve sa nachádzajú horniny staré 2,5 miliardy rokov, ktoré boli kedysi súčasťou zemskej kôry a nachádzali sa iba niekoľko kilometrov pod morským dnom.
Podľa odborného geologického časopisu GSA Today ide o unikátny objav. Čo sa týka veku, nejde síce o rekord, pretože na západe Grónska a Austrálie a Kanady sa našli horniny staré asi 3,7 až štyri miliardy rokov. V prípade čínskeho nálezu však máme pred sebou to, čo vedci ešte nevideli - najstarší celistvý zvyšok vrchnej vrstvy zemskej kôry.
Horniny ležia v dlhom geologickom zlome, ktorý sa tiahne viac ako 100 kilometrov severovýchodom Číny. Pôvod zlomu siaha až do archaika, najstaršej fázy prekambria. Z tejto geologickej epochy Zeme spred 2,5-4 miliardami rokov sa nezachovalo takmer nič - nehovoriac o horninách z plášťa, ktorý je spravidla skrytý pod zemskou kôrou. Na príčine je spomínaná platňová tektonika. Oceánska kôra tvorená bazaltom je totiž oveľa ťažšia ako kontinentálna a preto sa pod ňu ponára a navždy mizne v horúcom vnútre Zeme. Len zriedka sa môžu horniny morského dna navrstviť a dostať sa až na zemský povrch, kde sa zachovajú v podobe ofiolitových komplexov. V čínskom ofiolite sa našiel okrem iného chromit, veľmi vzácna chrómová ruda, z ktorej sa dnes vyrába prvotriedna chrómniklová oceľ. Chromity vznikajú pri teplote 1200-1300 stupňov Celzia priamo pod hranicou zemského plášťa a kôry. Rozpálená magma ich potom vynáša nahor a dôkazom týchto tokov je typický deformovaný tvar zrniečok chromitu. (tasr)
