BRATISLAVA. Na prvý pohľad to vyzerá ako úchvatné divadlo. Obloha sa rozžiari farbami, polárna žiara sa ukáže aj tam, kde sa inak nevyskytuje.
No v skutočnosti sa môže odohrať množstvo ďalších vecí. Slnečná erupcia vystrelí smerom k planéte množstvo nabitých častíc, ktoré môžu ohroziť satelity, elektrické sústavy, ale aj spôsobiť problémy citlivejším jedincom.
Vedci však hovoria, že v skutočnosti máme šťastie a takéto úkazy na našej materskej hviezde sú len relatívne bezvýznamným predstavením.
Astronómovia totiž zistili, že podobné erupcie môžu byť až niekoľkotisícnásobne silnejšie a nebezpečnejšie. Podľa štúdie v magazíne Nature sa navyše netýkajú len mladých a divokých hviezd.
Divoký dorast
Bol rok 1859. Britský astronóm Richard Carrington si na našej hviezde všimol zvláštnu aktivitu. Keď zakresľoval polohu slnečných škvŕn, zrazu sa Slnko rozžiarilo.
Fakty
Slnečná erupcia
Vzniká v atmosfére hviezdy a súvisí so zmenami v magnetických poliach.
Je to spôsob, akým sa hviezda zbavuje energie.
K Zemi môžu letieť nabité častice, radiácia či hviezdna hmota.
Problémy nasledovali. Prúd častíc narazil na magnetické pole Zeme a polárnu žiaru mohli obyvatelia pozorovať aj v trópoch. Vtedy síce nejestvovali počítače ani komplikované informačné systémy.
Iskriť však začali telegrafické káble, a to dokonca aj vtedy, ak telegrafisti odpojili vedenie od zdrojov energie.
Toto všetko sú následky slnečnej erupcie. Astronómovia už dlho vedia, že vo vesmíre sa môžu vyskytovať výbuchy aj miliónkrát silnejšie, než aké poznáme zo Slnka. Avšak nezaujímalo ich, ako sú na tom exotické hviezdy, ale skôr tie podobné našej. A či problémy môže mať aj Zem.
Tím Hirojuki Maeharu z Kjótskej univerzity sa preto rozhodol preskúmať údaje z kozmického observatória Kepler. Toto zariadenie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír sa preslávilo najmä lovom vzdialených planét.
Užitočné je však aj pre vedcov, ktorí sa zaoberajú hviezdami. Napokon, aj tie exoplanéty Kepler hľadá tak, že pozoruje ďaleké slnká.
Maehara spolu s kolegami preskúmali dáta asi o 80-tisíc hviezdach a medzi nimi našli takmer stopäťdesiat, u ktorých si všimli supererupcie.
Väčšinu výbuchov mali na svedomí mladé, rýchlo rotujúce slnká. No odborníkov zaskočilo, že takmer každú štvrtú vyprodukovala hviezda podobná tej našej.
„Znamená to, že aj keď hviezda rotuje pomalšie, je schopná nazhromaždiť dosť energie a potom ju uvoľniť v takýchto erupciách,“ hovorí pre magazín Nature astrofyzička Lucianne Walkowiczová. „Je však skutočnou záhadou, ako a prečo sa to deje.“
Mladé Slnko
Vedci sa domnievajú, že predpokladom na takéto supervýbuchy sú obrovské slnečné škvrny. Verejnosť zároveň upokojujú, že my máme šťastie – na Slnku sa takéto veľké škvrny nevyskytujú.
Nehrozí preto, že by sa mohla objaviť slnečná katastrofa smerujúca k Zemi, ktorá môže spôsobiť veľké problémy životu na planéte. Alebo ho dokonca vyhubiť.
„Väčšina hviezd s extrémnymi erupciami má veľké slnečné škvrny,“ hovorí pre Space.com Maehara. „Také dnešné Slnko nemá.“
To však neplatilo vždy. Astronómia sa domnievajú, že v dávnej minulosti našej sústavy mohlo aj Slnko posielať do okolia obrovské prúdy častíc a radiácie. Vedci však zdôrazňujú, že ak vôbec, tak sa to dialo pred miliardami rokov.
