Moderný človek je oveľa starší než sa predpokladalo

Prechod od zbierania plodín a lovu zvierat k políčkam a dobytku sa mohol odohrať o tisícročia skôr.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Volajme ho napríklad Adam. Adam si všimol, že ak nezje všetky plody a niektoré ostanú nedotknuté na zemi, po čase z nich začnú rásť nové rastlinky. Uvedomil si, že tieto semená nejako súvisia s potravou, ktorú tam raz v budúcnosti môže nájsť.

Jedného dňa si Adam vzal plody a priniesol ich bližšie k improvizovanému obydliu. Zasadil ich do zeme blízko svojho príbytku, aby nabudúce nemusel chodiť ďaleko do nebezpečnej divočiny.

Po nejakom čase si Adam a jeho príbuzní všimli, že ak najväčšie a najšťavnatejšie plody zo skromnej úrody nezjedia, ale naopak práve tie zasejú do zeme, nová generácia rastlín bude ešte bohatšia.

Nejako takto znie populárny príbeh o domestikácii zvierat a pestovaní prvých rastlín. V skutočnosti však bola neolitická revolúcia oveľa komplikovanejšia, chaotickejšia, a zrejme aj prebiehala oveľa dávnejšie, než veda dosiaľ predpokladala.

Naprieč svetom

Štandardný výklad dávnych dejín človeka hovorí, že niekedy pred desať- až jedenásťtisíc rokmi sa na Blízkom východe a v oblasti dnešného južného Turecka odohrala zásadná revolúcia v histórii ľudstva. Skupiny miestnych lovcov a zberačov prišli na nový spôsob získavania potravy.

Namiesto chodenia za zvieratami si zvieratá priniesli k sebe domov a zavreli ich do ohrád. A návštevy roztrúsených rastlín s plodmi a semenami vymenili za primitívne polia, kde si pestovali svoju vlastnú potravu. Zároveň sa usadili a prestali križovať krajinu podľa ročných období a migračných trás lovnej zveri.

Až následne sa takýto spôsob obživy šíril do ďalších končín sveta. Z úrodného polmesiaca najskôr na juh Európy, neskôr do strednej a na sever, kde šikovnejší prišelci alebo nové nápady nahradili miestne skupiny či miestny spôsob života.

Problémom je, že takáto dávna minulosť sa veľmi ťažko skúma. No nové zistenia ukazujú, že pravdepodobne musíme zabudnúť na geniálneho Adama, ktorý objavil nový spôsob života.

Tých adamov bolo pravdepodobne viac, putovali svetom od seba navzájom nezávisle, niektorí kládli väčší, iní menší dôraz na chov zvierat, pri ďalších skupinách bolo impulzom náboženstvo či stavba rozsiahlych chrámov, a najmä to všetko odštartovalo najmenej o desaťtisíc rokov skôr.

O tisícročia skôr

„Zmeny, ktoré vidíme v mladšej kamennej dobe, sa rozširujú o desaťtisíc rokov smerom do prehistórie,“ povedala podľa magazínu Science archeologička Lisa Maherová z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Ak sa chceme pozrieť na počiatky, musíme sa pozrieť aspoň na začiatok epipaleolitu.“

Práve do tohto obdobia, na úplnom konci staršej kamennej doby, sa datuje zásadný objav Maherovej tímu. Počas svojich vykopávok v Jordánsku narazili vedci na predmety, ktoré sú typické pre podstatne neskoršie obdobie. Datovanie však ukázalo, že vrstvy na mieste nazývanom Kharaneh IV sú staré takmer 20-tisíc rokov.

Archeológovia tam objavili stovky kamenných nástrojov, kostí zvierat, niekoľko pozostatkov ľudí a najmä čudné prevŕtané mušle, ktoré pravdepodobne tvorili dávnu ozdobu.

A nielenže oblasť vyzerala podobne ako náleziská Natufianskej kultúry – donedávna prvých ľudí, o ktorých vieme, že zrejme experimentovali s kultiváciou plodín – ktoré sú mladšie najmenej o päťtisíc rokov. Niektoré z mušličiek však pochádzali z miest vzdialených najmenej dvetisíc kilometrov.

To znamená, že obyvatelia jordánskeho miesta mali rozsiahle „známosti“, vytvorené komplikované sociálne väzby, podľa všetkého žili usadeným spôsobom života a možno dokonca pestovali plodiny. Takmer o desaťtisíc rokov skôr, ako sa bežne uvádza.

„No život, tak ako ho dnes poznáme, by bez týchto zmien nebol možný,“ zdôrazňuje pre Science Nicholas Conrad z Tübingenskej univerzity.

Vykopávky na nálezisku Kharaneh IV. FOTO - PLoS One

Žili vedľa seba

Dávne záhady sa však na tomto mieste nekončia. Ďalej zostáva nejasná odpoveď na otázku, ako a kedy sa vlastne pestovanie plodín a chov zvierat dostali do Európy. A čími potomkami sú dnešní Európania.

Vedci dlho pripúšťali dva možné spôsoby: jednak do Európy prišli pravekí roľníci a priniesli nový spôsob života. Druhou verziou bolo, že nápad ohradiť zvieratá a vyčleniť si prvé políčko sa medzi našimi predkami sám od seba šíril.

Problémom je, že genetický výskum chromozómu Y ukázal, že do Európy dávni farmári prišili odinakiaľ. Iné výskumy mitochondriálnej DNA zase to, že dávni roľníci pochádzali priamo z Európy.

Tri nedávne štúdie v Science, PNAS a PloS One však naznačujú, že farmárstvo do Európy zrejme naozaj priniesli ľudia z Anatólie a Blízkeho východu.

Mohlo ísť až o niekoľko nezávislých vĺn imigrantov. A vtedajší muži, ktorí zvládali základy poľnohospodárstva, zrejme žili s miestnymi ženami z domorodých skupín lovcov a zberačov. To by vysvetľovalo zdanlivý rozpor v zisteniach genetikov.

„Sme schopní ukázať, že genetická rozmanitosť dnešných Európanov bola silne ovplyvnená prichádzajúcimi farmármi v kamennej dobe,“ hovorí pre BBC Anders Gotherstrom, spoluautor štúdie v Science. Vedľa seba vtedy – ešte pred päťtisíc rokmi - mohli žiť skupiny lovcov a zberačov a prvých poľnohospodárov.

Výsledkom je dnešná genetická rozmanitosť medzi Európanmi, aj keď na vtedajších lovcov a zberačov sa údajne dnes najviac podobajú Fíni.

Bezpečne však dokážeme povedať iba toto: dejiny sú oveľa komplikovanejšie, než hovoria dávne poučky. A žiaden dávny Adam nejestvoval.

Mušle z náleziska Kharaneh IV. FOTO - PLoS One

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Prečo Slováci nechcú prísť na MS? Na vine nie sú hráči, tvrdí Staňa

Hokejová reprezentácia nemá pred majstrovstvami sveta ani jedného hráča z NHL.

PLUS

Kňažko: Usadilo sa tu klamstvo a zakráda sa k nám aj strach

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne.

SVET

Preteky v zbrojení? KĽDR sa vyhráža útokmi, Trump presúva armádu

Američania chcú posilniť Južnú Kóreu, ich severný sused môže o pár rokov ohrozovať aj Kaliforniu.

KOMENTÁRE

Dankova čitáreň búra hranice slovenskej politiky

Aký trest by si aktéri kauzy zaslúžili?

Neprehliadnite tiež

Mopslík zmenšoval iné psy. Ukázali najrozsiahlejší strom psích plemien

Do spoločných skupín patria aj psy, ktoré sa na seba vôbec nepodobajú.

Ako sa zo starých fliaš stanú lepšie batérie

Drvené sklo namiesto uhlíka môže byť novým krokom vo vývoji lítiových batérií.

Hacker premenil 2 milióny hardvérov na nefunkčné tehly

Škodlivý kód môže napadnúť aj set-top boxy.

Veľké finále sa začalo. Sonda Cassini sa prvýkrát vnorila medzi prstence a Saturn

Sonda začína finále nabité vedou, nakoniec zhorí ako meteoroit.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  2. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  5. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  6. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  7. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  8. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  9. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  10. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 15 465
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 717
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 727
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 306
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 839
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 644
  7. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 408
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 907
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 809
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 493

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop