Moderný človek je oveľa starší než sa predpokladalo

Prechod od zbierania plodín a lovu zvierat k políčkam a dobytku sa mohol odohrať o tisícročia skôr.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Volajme ho napríklad Adam. Adam si všimol, že ak nezje všetky plody a niektoré ostanú nedotknuté na zemi, po čase z nich začnú rásť nové rastlinky. Uvedomil si, že tieto semená nejako súvisia s potravou, ktorú tam raz v budúcnosti môže nájsť.

Jedného dňa si Adam vzal plody a priniesol ich bližšie k improvizovanému obydliu. Zasadil ich do zeme blízko svojho príbytku, aby nabudúce nemusel chodiť ďaleko do nebezpečnej divočiny.

Po nejakom čase si Adam a jeho príbuzní všimli, že ak najväčšie a najšťavnatejšie plody zo skromnej úrody nezjedia, ale naopak práve tie zasejú do zeme, nová generácia rastlín bude ešte bohatšia.

Nejako takto znie populárny príbeh o domestikácii zvierat a pestovaní prvých rastlín. V skutočnosti však bola neolitická revolúcia oveľa komplikovanejšia, chaotickejšia, a zrejme aj prebiehala oveľa dávnejšie, než veda dosiaľ predpokladala.

Naprieč svetom

Štandardný výklad dávnych dejín človeka hovorí, že niekedy pred desať- až jedenásťtisíc rokmi sa na Blízkom východe a v oblasti dnešného južného Turecka odohrala zásadná revolúcia v histórii ľudstva. Skupiny miestnych lovcov a zberačov prišli na nový spôsob získavania potravy.

Namiesto chodenia za zvieratami si zvieratá priniesli k sebe domov a zavreli ich do ohrád. A návštevy roztrúsených rastlín s plodmi a semenami vymenili za primitívne polia, kde si pestovali svoju vlastnú potravu. Zároveň sa usadili a prestali križovať krajinu podľa ročných období a migračných trás lovnej zveri.

Až následne sa takýto spôsob obživy šíril do ďalších končín sveta. Z úrodného polmesiaca najskôr na juh Európy, neskôr do strednej a na sever, kde šikovnejší prišelci alebo nové nápady nahradili miestne skupiny či miestny spôsob života.

Problémom je, že takáto dávna minulosť sa veľmi ťažko skúma. No nové zistenia ukazujú, že pravdepodobne musíme zabudnúť na geniálneho Adama, ktorý objavil nový spôsob života.

Tých adamov bolo pravdepodobne viac, putovali svetom od seba navzájom nezávisle, niektorí kládli väčší, iní menší dôraz na chov zvierat, pri ďalších skupinách bolo impulzom náboženstvo či stavba rozsiahlych chrámov, a najmä to všetko odštartovalo najmenej o desaťtisíc rokov skôr.

O tisícročia skôr

„Zmeny, ktoré vidíme v mladšej kamennej dobe, sa rozširujú o desaťtisíc rokov smerom do prehistórie,“ povedala podľa magazínu Science archeologička Lisa Maherová z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Ak sa chceme pozrieť na počiatky, musíme sa pozrieť aspoň na začiatok epipaleolitu.“

Práve do tohto obdobia, na úplnom konci staršej kamennej doby, sa datuje zásadný objav Maherovej tímu. Počas svojich vykopávok v Jordánsku narazili vedci na predmety, ktoré sú typické pre podstatne neskoršie obdobie. Datovanie však ukázalo, že vrstvy na mieste nazývanom Kharaneh IV sú staré takmer 20-tisíc rokov.

Archeológovia tam objavili stovky kamenných nástrojov, kostí zvierat, niekoľko pozostatkov ľudí a najmä čudné prevŕtané mušle, ktoré pravdepodobne tvorili dávnu ozdobu.

A nielenže oblasť vyzerala podobne ako náleziská Natufianskej kultúry – donedávna prvých ľudí, o ktorých vieme, že zrejme experimentovali s kultiváciou plodín – ktoré sú mladšie najmenej o päťtisíc rokov. Niektoré z mušličiek však pochádzali z miest vzdialených najmenej dvetisíc kilometrov.

To znamená, že obyvatelia jordánskeho miesta mali rozsiahle „známosti“, vytvorené komplikované sociálne väzby, podľa všetkého žili usadeným spôsobom života a možno dokonca pestovali plodiny. Takmer o desaťtisíc rokov skôr, ako sa bežne uvádza.

„No život, tak ako ho dnes poznáme, by bez týchto zmien nebol možný,“ zdôrazňuje pre Science Nicholas Conrad z Tübingenskej univerzity.

Vykopávky na nálezisku Kharaneh IV. FOTO - PLoS One

Žili vedľa seba

Dávne záhady sa však na tomto mieste nekončia. Ďalej zostáva nejasná odpoveď na otázku, ako a kedy sa vlastne pestovanie plodín a chov zvierat dostali do Európy. A čími potomkami sú dnešní Európania.

Vedci dlho pripúšťali dva možné spôsoby: jednak do Európy prišli pravekí roľníci a priniesli nový spôsob života. Druhou verziou bolo, že nápad ohradiť zvieratá a vyčleniť si prvé políčko sa medzi našimi predkami sám od seba šíril.

Problémom je, že genetický výskum chromozómu Y ukázal, že do Európy dávni farmári prišili odinakiaľ. Iné výskumy mitochondriálnej DNA zase to, že dávni roľníci pochádzali priamo z Európy.

Tri nedávne štúdie v Science, PNAS a PloS One však naznačujú, že farmárstvo do Európy zrejme naozaj priniesli ľudia z Anatólie a Blízkeho východu.

Mohlo ísť až o niekoľko nezávislých vĺn imigrantov. A vtedajší muži, ktorí zvládali základy poľnohospodárstva, zrejme žili s miestnymi ženami z domorodých skupín lovcov a zberačov. To by vysvetľovalo zdanlivý rozpor v zisteniach genetikov.

„Sme schopní ukázať, že genetická rozmanitosť dnešných Európanov bola silne ovplyvnená prichádzajúcimi farmármi v kamennej dobe,“ hovorí pre BBC Anders Gotherstrom, spoluautor štúdie v Science. Vedľa seba vtedy – ešte pred päťtisíc rokmi - mohli žiť skupiny lovcov a zberačov a prvých poľnohospodárov.

Výsledkom je dnešná genetická rozmanitosť medzi Európanmi, aj keď na vtedajších lovcov a zberačov sa údajne dnes najviac podobajú Fíni.

Bezpečne však dokážeme povedať iba toto: dejiny sú oveľa komplikovanejšie, než hovoria dávne poučky. A žiaden dávny Adam nejestvoval.

Mušle z náleziska Kharaneh IV. FOTO - PLoS One

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Vybavil niekto miliónové dotácie? Pri Babindole vidno Gašpara aj Jahnátka

Úspešní babindolskí podnikatelia majú kontakty na vplyvných ľudí spájaných so Smerom.

TECH

Päť hier na telefón, s ktorými si precvičíte mozgové závity

Dokážete navrhnúť najlepšiu križovatku a mechanické puzzle?

Neprehliadnite tiež

Arktída môže zhatiť šance na naplnenie Parížskej dohody

Ústup ľadu z Arktídy môže sprístupniť ohromné množstvá fosílnych palív. Využiť ich by bolo chybou.

PODCAST KLIK

Klik: Facebook môže vypnúť test Prieskumníka na Slovensku najbližšie týždne

Amazon po dobrých výsledkoch prepúšťal, Uber platí ženám menej, ale dáta diskrimináciu vo firme neukazujú. Odkiaľ sa rozdiel berie?

Nový experimentálny mozgový implantát môže zlepšiť pamäť

Pacienti mali o pätnásť percent lepšie výsledky, keď mali implantát.

Ostrovný štát malo pohltiť more. Výskum ukázal, že sa zväčšuje

Ostrovy sa zväčšili napriek narastajúcej hladine okolitého mora.

Na Slovensku máme internet už 26 rokov. Ako začínal?

Vo svete bol internet bežný, na Slovensku veľká novinka.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  3. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  4. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  5. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  6. Slovanet spustil LTE internet aj v okolí Prešova
  7. Košickí športovci „pustili žilou“
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. Počet predplatiteľov SME.sk dosiahol ďalší rekord
  10. Olympiáda ukradne fanúšikom hodiny spánku
  1. Parfum podľa zverokruhu. Zvoľte tú správnu vôňu
  2. Fascinuje ma nadšenie mladých ľudí, s akým hltajú nové trendy
  3. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  4. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  5. Chute a vône kórejskej kuchyne priamo v METRO
  6. Adient je tretí najlepší zamestnávateľ
  7. 8 krokov k príprave na zdravé tehotenstvo
  8. Študenti SPU skúmajú vplyv rýchlostnej cesty na život obyvateľov
  9. V Botanickej záhrade predstavia nežnú krásu orchideí
  10. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 20 113
  2. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 14 219
  3. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 9 591
  4. Hektická Moskva, ktorá nikdy nespí 7 663
  5. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 6 873
  6. Počet predplatiteľov SME.sk dosiahol ďalší rekord 6 203
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 392
  8. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk 4 565
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 3 269
  10. Olympiáda ukradne fanúšikom hodiny spánku 2 715