Moderný človek je oveľa starší než sa predpokladalo

Prechod od zbierania plodín a lovu zvierat k políčkam a dobytku sa mohol odohrať o tisícročia skôr.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - WIKIMEDIA)

Volajme ho napríklad Adam. Adam si všimol, že ak nezje všetky plody a niektoré ostanú nedotknuté na zemi, po čase z nich začnú rásť nové rastlinky. Uvedomil si, že tieto semená nejako súvisia s potravou, ktorú tam raz v budúcnosti môže nájsť.

Jedného dňa si Adam vzal plody a priniesol ich bližšie k improvizovanému obydliu. Zasadil ich do zeme blízko svojho príbytku, aby nabudúce nemusel chodiť ďaleko do nebezpečnej divočiny.

Po nejakom čase si Adam a jeho príbuzní všimli, že ak najväčšie a najšťavnatejšie plody zo skromnej úrody nezjedia, ale naopak práve tie zasejú do zeme, nová generácia rastlín bude ešte bohatšia.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nejako takto znie populárny príbeh o domestikácii zvierat a pestovaní prvých rastlín. V skutočnosti však bola neolitická revolúcia oveľa komplikovanejšia, chaotickejšia, a zrejme aj prebiehala oveľa dávnejšie, než veda dosiaľ predpokladala.

Naprieč svetom

Štandardný výklad dávnych dejín človeka hovorí, že niekedy pred desať- až jedenásťtisíc rokmi sa na Blízkom východe a v oblasti dnešného južného Turecka odohrala zásadná revolúcia v histórii ľudstva. Skupiny miestnych lovcov a zberačov prišli na nový spôsob získavania potravy.

Namiesto chodenia za zvieratami si zvieratá priniesli k sebe domov a zavreli ich do ohrád. A návštevy roztrúsených rastlín s plodmi a semenami vymenili za primitívne polia, kde si pestovali svoju vlastnú potravu. Zároveň sa usadili a prestali križovať krajinu podľa ročných období a migračných trás lovnej zveri.

Až následne sa takýto spôsob obživy šíril do ďalších končín sveta. Z úrodného polmesiaca najskôr na juh Európy, neskôr do strednej a na sever, kde šikovnejší prišelci alebo nové nápady nahradili miestne skupiny či miestny spôsob života.

Problémom je, že takáto dávna minulosť sa veľmi ťažko skúma. No nové zistenia ukazujú, že pravdepodobne musíme zabudnúť na geniálneho Adama, ktorý objavil nový spôsob života.

Tých adamov bolo pravdepodobne viac, putovali svetom od seba navzájom nezávisle, niektorí kládli väčší, iní menší dôraz na chov zvierat, pri ďalších skupinách bolo impulzom náboženstvo či stavba rozsiahlych chrámov, a najmä to všetko odštartovalo najmenej o desaťtisíc rokov skôr.

O tisícročia skôr

„Zmeny, ktoré vidíme v mladšej kamennej dobe, sa rozširujú o desaťtisíc rokov smerom do prehistórie,“ povedala podľa magazínu Science archeologička Lisa Maherová z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Ak sa chceme pozrieť na počiatky, musíme sa pozrieť aspoň na začiatok epipaleolitu.“

Práve do tohto obdobia, na úplnom konci staršej kamennej doby, sa datuje zásadný objav Maherovej tímu. Počas svojich vykopávok v Jordánsku narazili vedci na predmety, ktoré sú typické pre podstatne neskoršie obdobie. Datovanie však ukázalo, že vrstvy na mieste nazývanom Kharaneh IV sú staré takmer 20-tisíc rokov.

Archeológovia tam objavili stovky kamenných nástrojov, kostí zvierat, niekoľko pozostatkov ľudí a najmä čudné prevŕtané mušle, ktoré pravdepodobne tvorili dávnu ozdobu.

A nielenže oblasť vyzerala podobne ako náleziská Natufianskej kultúry – donedávna prvých ľudí, o ktorých vieme, že zrejme experimentovali s kultiváciou plodín – ktoré sú mladšie najmenej o päťtisíc rokov. Niektoré z mušličiek však pochádzali z miest vzdialených najmenej dvetisíc kilometrov.

To znamená, že obyvatelia jordánskeho miesta mali rozsiahle „známosti“, vytvorené komplikované sociálne väzby, podľa všetkého žili usadeným spôsobom života a možno dokonca pestovali plodiny. Takmer o desaťtisíc rokov skôr, ako sa bežne uvádza.

„No život, tak ako ho dnes poznáme, by bez týchto zmien nebol možný,“ zdôrazňuje pre Science Nicholas Conrad z Tübingenskej univerzity.

Vykopávky na nálezisku Kharaneh IV. FOTO - PLoS One

Žili vedľa seba

Dávne záhady sa však na tomto mieste nekončia. Ďalej zostáva nejasná odpoveď na otázku, ako a kedy sa vlastne pestovanie plodín a chov zvierat dostali do Európy. A čími potomkami sú dnešní Európania.

Vedci dlho pripúšťali dva možné spôsoby: jednak do Európy prišli pravekí roľníci a priniesli nový spôsob života. Druhou verziou bolo, že nápad ohradiť zvieratá a vyčleniť si prvé políčko sa medzi našimi predkami sám od seba šíril.

Problémom je, že genetický výskum chromozómu Y ukázal, že do Európy dávni farmári prišili odinakiaľ. Iné výskumy mitochondriálnej DNA zase to, že dávni roľníci pochádzali priamo z Európy.

Tri nedávne štúdie v Science, PNAS a PloS One však naznačujú, že farmárstvo do Európy zrejme naozaj priniesli ľudia z Anatólie a Blízkeho východu.

Mohlo ísť až o niekoľko nezávislých vĺn imigrantov. A vtedajší muži, ktorí zvládali základy poľnohospodárstva, zrejme žili s miestnymi ženami z domorodých skupín lovcov a zberačov. To by vysvetľovalo zdanlivý rozpor v zisteniach genetikov.

„Sme schopní ukázať, že genetická rozmanitosť dnešných Európanov bola silne ovplyvnená prichádzajúcimi farmármi v kamennej dobe,“ hovorí pre BBC Anders Gotherstrom, spoluautor štúdie v Science. Vedľa seba vtedy – ešte pred päťtisíc rokmi - mohli žiť skupiny lovcov a zberačov a prvých poľnohospodárov.

Výsledkom je dnešná genetická rozmanitosť medzi Európanmi, aj keď na vtedajších lovcov a zberačov sa údajne dnes najviac podobajú Fíni.

Bezpečne však dokážeme povedať iba toto: dejiny sú oveľa komplikovanejšie, než hovoria dávne poučky. A žiaden dávny Adam nejestvoval.

Mušle z náleziska Kharaneh IV. FOTO - PLoS One

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

Píše Antonio Tajani

Na prisťahovalectve môže stroskotať európsky sen

Bez rozdeľovania utečencov to nepôjde.

Autorská strana Michala Havrana

Dno poslanca Blahu

Dno je, keď ťa prídu zavraždiť k tebe domov za to, že si napísal o našich ľuďoch.

ŠPORT

Nigéria zdolala Island, hrdinom bol Musa

Nigérijskí futbalisti vyhrali svoj druhý zápas na MS, Island zdolali 2:0.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (leto 2018)

Aký mobil sa dá kúpiť za rozumnú cenu? Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé
  3. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 816
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 706
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 10 819
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 639
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 080
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 330
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 633
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 021
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 997
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 040